demokracie v Srbsku. Srbská komunita aktivistov za ľudské práva považuje rozhodnutie NATO "použiť násilie z humanitných dôvodov" ako neodvratný príznak krachu americkej a európskej politiky voči Kosovu - a nie nevyhnutný krok po vyčerpaní všetkých ostatných snáh. Uchýlenie sa k vzdušným útokom je len priznaním zlyhania dlhodobej politiky medzinárodného spoločenstva voči Srbsku, predovšetkým tej, ktorá je založená výhradne na Slobodanovi Miloševičovi. Obávam sa, že jediným trvalým výsledkom nevyhlásenej vojny bude permanentný výnimočný stav, v ktorom zmätená väčšina obnoví svoju podporu Miloševičovho režimu. Čo Srbsko potrebuje, je demokracia. Skutočne, demokratické Srbsko je jediným liekom pre Kosovo a pomohlo by tiež dosiahnuť stabilitu na Balkáne. Zdá sa však, že medzinárodné spoločenstvo sa tejto ceste vyhlo.
Počas minulej dekády hnutie za ľudské práva a demokraciu v Srbsku zosilnelo. Pravda, nezosadili sme vládu. To však ani nebol náš cieľ. Hľadali sme len cestu systematického vzdelávania v demokracii a ľudských právach, aby sme vybudovali demokratickú kultúru, ktorá by časom mohla priniesť trvalú zmenu v Srbsku. A pokúšali sme sa spolupracovať s albánskymi skupinami, aby sme prišli s trvalými riešeniami hlboko zakorenených problémov. Tí z nás, ktorí bojovali za zavedenie Srbska na cestu demokracie, dostali minimálnu podporu zo zahraničia. Naša otázka bola, naopak, komplikovaná rokmi medzinárodnej izolácie. V praxi sankcie hrali v prospech extrémistov. Nemotorné zahraničné pokusy "pomôcť" demokracii vágnymi prísľubmi peňazí len vystavujú nevládny sektor domácim obvineniam z "piatej kolóny". Najnovším príkladom nezvládnutej zahraničnej intervencie je v americkom Senáte predložený "Srbský demokratizačný akt" na úsvite prvej noci bombardovania NATO. Nehľadiac na hlučnú publicitu, zdá sa, že nám boli sľúbené obrovské sumy peňazí za "zvrhnutie Miloševiča". Len to nám bolo treba. A veľké peniaze aj tak nikdy neprídu. Za jednu noc vzdušné údery NATO zmietli desať rokov ťažkej práce skupín odvážnych ľudí v nevládnom sektore a v demokratickej opozícii. Uplynulý víkend (27. a 28. marca - pozn. red.) polícia vtrhla do úradov Humanitárneho právneho centra, ktoré bolo popredným zdrojom objektívnych informácií o tom, čo sa práve deje v Kosove. Predseda Občianskej aliancie bol nedávno nútene mobilizovaný a mnoho ďalších "politicky podozrivých" aktivistov za ľudské práva žije v strachu z okamžitej mobilizácie. Boje v Kosove zatiaľ pokračujú v neoslabenom rozsahu, a budúcnosť demokracie a ľudských práv v Srbsku zrejme zostane neistá na mnoho budúcich rokov.
VOJIN DMITRIJEVIČ, Belehrad
(Autor je riaditeľom Centra pre ľudské práva v Belehrade)
Článok poskytol SME Medzinárodný sekretariát Helsinského občianskeho zhromaždenia
