Skvelé a slušné dievčatko Silvia Janoštinová (výška 195 cm na poznaní nič nemení), úctivým správaním priam kópia vzácneho človeka Jarolíma Janoština, ktorý vlani tragicky zahynul po výstrele zákerného vraha, so slzami šťastia i smútku dojemným hlasom venovala triumfálne víťazstvo basketbalistiek SCP Ružomberok v Európskej lige, otcovi. Trénerka Natália Hejková ju matersky láskavo pohladkala, pripomenula, že Silvia symbolicky prevzala kontinentálne zlato od kapitánky slovenskej reprezentanky Anny Kotočovej-Janoštinovej, vlaňajšej i predvlaňajšej euroligovej víťazky v drese francúzskeho CJM Bourges. Mladšia z banskobystrických sestier po euforickom ružomberskom tanci na palubovke brnianskej haly SK Královo Pole už v hoteli s mobilom v ruke naháňala o desať rokov staršiu sestru, aby jej do stredofrancúzskeho mesta zvestovala senzačnú správu. V roku 1998 vyhlásili za najlepšiu hráčku Final Four práve Kotočovú, teraz ružomberskú pivotku Alenu Kováčovú. Krásne slovenské nadväznosti i nádherné priateľstvá. Silvia i Alena začínali v reprezentačnom tíme ako šestnásťročné uchá práve v Brne 1995. Kováčová je z Popradu, jej cesta do liptovského tímu bola priama, púť Banskobystričanky viedla do Ružomberka obchádzkou cez Myjavu. Prišla so sadrou, s komplikovaným zranením kolena. Euroligovú premiéru mala de facto až vo finále proti Comu. Natália Hejková použila ťah, ktorým získali SCP, povedané šachovou terminológiou, jasnú materiálnu prevahu. "Silviu som iste chcela postaviť, rozhodne však nie tak skoro. Vystriedať ma prinútila vynikajúco hrajúca Alena, ktorá však veľmi skoro nazberala tri fauly," vysvetľovala najčerstvejšiu súvislosť spoluhráčok s ročníkom narodenia 1978. Prvé Final Four hrala i najlepšia strelkyňa posledných ME `97 Natália Sviščovová, ďalšia podkošová "veža" slovenského majstra. "De Oliveirová sa stráži ľahulinko, všetko je teraz krásne a ľahké," hovorila usmievavá Ruska s moldavským pasom, hoci jej manžel po semifinálovom stretnutí s tureckým Galatasarayom tvrdil, že sa "bál o život svojej lásky," toľko síl vydala. Na krídlach mal Ružomberok elegantné "dámy" Marenčíkovú a Godályovú, ktoré dokazujú, že aj boj môže mať ženskú krásu. Liptovský tím má aj "pešiaka". Nie hocakého, Iveta Bieliková odrobí prácu za všetkých osem na imaginárnej basketbalovej šachovnici. Kapitánka, hoci najnižšia hráčka na ihrisku vo finále Ružomberok - Como, bola po stretnutí najvyššie. Spoluhráčky jej dali rabaka, aby odstrihla sieťku z jedného koša brnianskej haly. Bude mať čestné miesto vedľa trofeje najlepšieho klubu Európy.
PETER FUKATSCH
