Kolektív siedmich autorov z Ústavu slovenskej literatúry SAV sa na začiatku 90. rokov rozhodol nanovo prečítať slovenskú literatúru, ktorá vznikla počas päťdesiatich rokov nášho storočia na Slovensku - od roku 1939 až po súčasnosť - a na základe jej nového prehodnotenia spracovať rozsiahly čítankový projekt pre odborných záujemcov i laikov. Je zrejmé, že práve toto obdobie bolo do roku 1989, pokiaľ ide o tvorbu, ale aj reflexiu a selekciu literárnych hodnôt, najviac poznačené ideologickou konceptualizáciou z dielne predchádzajúceho režimu. Bolo teda čo korigovať a znovusprítomňovať vo vývinovom kontexte celého polstoročia, najmä ak si uvedomíme, že pluralitné chápanie literatúry, odborná argumentácia a estetické kritériá boli predtým často okliešťované a nahrádzané politickými smernicami. Trojzväzková čítanka z poézie, prózy, dramatických textov, ale aj literárnej vedy a kritiky odzrkadľuje nielen potrebné preusporiadanie a pripomenutie skutočných hodnôt v slobodnom myšlienkovom prostredí, ale aj deformácie a omyly, ktoré našu literatúru sprevádzali v minulom čase. Jej koncepcia vychádza v ústrety tým, ktorí majú záujem prečítať si primárne literárne texty uvedeného obdobia cez novú, adekvátnejšiu optiku, ako aj tým, ktorí o týchto textoch a ich kontextoch radi premýšľajú a sú zvedaví na dobové hodnotenia alebo niekdajšie kritické zápasy o podobu slovenskej literatúry. Čítanka je dobre vybavená aj z metodického hľadiska. Každú zaradenú ukážku uvádza perex, ktorý vytvára širší recepčný rámec vo vzťahu k autorovi a jeho dielu a podáva základnú sumu informácií o nasledujúcom texte alebo úryvku. Tretí, najrozsiahlejší zväzok zahŕňa slovenskú literatúru z obdobia normalizácie, osemdesiatych rokov s ich prebúdzajúcou sa občianskou spoločnosťou (najmä po roku 1985), ale aj literatúru, ktorá vznikla už po roku 1989, teda v poslednom desaťročí. Práve v takto vymedzenom - paradoxne krátkom - časovom rozpätí môžeme prostredníctvom zaradených textov sledovať nielen jednotlivé výkony rôznych autorov, ale aj krajné polohy ich tvorivej realizácie - od úplnej neslobody literárneho procesu až po estetickú autonómnosť umeleckej literatúry. Už dnes sa nám môžu zdať niektoré ideologicky motivované odchýlky či zauzlenia vývinového procesu neuveriteľné. Na druhej strane - práve dnes by mali pre celú spoločnosť poslúžiť aj ako memento: prirýchlo zabúdame, ako ľahko sme dokázali upadnúť do sebe vlastných dejinných absurdít. Čítanka rozhodne tento proces "sebastrácania" a "sebanachádzania" štrukturálne či významovo nezjednodušuje a nepaušalizuje, naopak, odkazuje na jeho vnútornú zložitosť a na potrebu diferencovaných a poučených stanovísk, ak máme vystihnúť jeho vlastnú podstatu. Tretí zväzok začína úryvkom z analytického textu Stanislava Šmatláka Pokus o retrospektívu z roku 1970 a končí úryvkom z Ballovej prózy Leptokaria, ktorá vyšla v roku 1996. Nájdeme v ňom celú plejádu mien, ktoré nám po desaťročia emblematicky zvučali v hlave a kde až dnešná situácia umožnila verejne a vecne identifikovať naše vnútorné zneistenie, pokiaľ išlo o ich samotnú tvorbu. Nájdeme tu však aj menej známe mená, napríklad z 80. rokov, ktoré vtedajšia spoločnosť "odmenila" za ich nonkonformnejšiu tvorbu mlčaním alebo ľahostajnou akceptáciou. Nájdeme tu tiež mená tých, ktorí roky nedobrovoľne či odmietavo mlčali a až dnes opäť zaujali miesto, ktoré im v modernej slovenskej literatúre prináleží. Pravda, niektoré mená tu nenájdeme (z tých "mladších" napríklad Karola Chmela, Danu Podrackú a i.), ale to by sme už museli diskutovať o celkovej koncepcii čítanky, resp. o rozsahu pôvodného zámeru jej autorov a zostavovateľov (René Bílik, Eva Jenčíková, Jana Juráňová, Fedor Matejov, Jelena Paštéková, Zora Prušková a Peter Zajac). V každom prípade by celý knižný projekt mohol - a mal! - poslúžiť ako veľmi seriózne východisko najmä pre pedagogický proces na našich školách, pretože jeho informačná a inštruktážna hodnota je nesporná. STANISLAVA CHROBÁKOVÁ

(Autorka je spolupracovníčkou SME)