zajúcich siedmich rokov dávala najavo svoj odpor proti vláde neprístupnej dialógu s islamskými silami aj tým, že voľby bojkotovala (Alžírčania sa v tomto období dostavili k urnám štyrikrát), pred predčasnými prezidentskými voľbami (vypísanými na 15. apríla) taktiku zmenila. Podporila jedného zo siedmich kandidátov, Táliba Ibrahímího, a vyzvala Alžírčanov, aby sa dostavili k urnám v čo najväčšom počte.

Odkedy obsadil prezidentský post v roku 1994, Lamín Ziruál sa stal víťazom v každom hlasovaní (vrátane referenda o ústavných zmenách v roku 1996 o zákaze vytvárania strán na náboženskom a etnickom základe). To, že mu Alžírčania vyslovili toľkokrát podporu, sa dalo vysvetliť tak, že islamské sily, odkedy v roku 1992 de facto vyhrali voľby, už vlnou brutálnych masakier prepásli niekdajšiu priazeň občanov. Ibrahímí je tretí v prieskumoch verejnej mienky a na prvom mieste sa nachádza bývalý minister zahraničných vecí (v rokch 1963– 1979) a nezávislý kandidát Abdul Azíz Buteflika (62), podporovaný armádou a všetkými tromi vládnymi stranami.

Ibrahímí sa netají tým, že chce FIS rehabilitovať, no aj Buteflika, a zo siedmich kandádátov, okrem dvoch s minimálnymi šancami, sa hlásia všetci k politike "zmierenia". FIS nepočíta s tým, že jeho favorit vyhrá. Po voľbách však môže dostať šancu vytvriť novú stranu, prostredníctvom ktorej sa islamskí vodcovia môžu vrátiť do politiky pod novým menom.

Politika Zirruála, ktorý chcel islamské sily de facto fyzicky zlikvidovať, a nerobil pritom rozdiel medzi FIS a bojovníkmi GIA, ktorým sa väčšina brutálnych útokov pripisuje, nepriniesla Alžírčanom vytúžený pokoj. Správy z Alžírska sa už roky nemenia, len číslo obetí masakier je stále iné. Podľa Ziruála sú však jeho metódy proti "vrahom", ktorí podrezávajú hrdlá dedinčanom, znásilňujú ženy a zabíjajú deti, na mieste. Návrat islamu do pluralitného systému krajiny ani zďaleka neznamená vytvorenie čisto islamského štátu, čo sa v roku 1992, keď FIS de facto vyhral voľby, takmer stalo skutočnosťou, nebyť zásahu armády. Niektorým islamským vodcom teraz takáto "rehabilitácia" stačí, no bardov, ktorí budú ďalej vraždiť s víziou konečného víťazstva islamského štátu, je stále dosť - a navyše im na rukách už prischlo priveľa krvi na to, aby vôbec mohli byť rehabilitovaní. Násilie si v Alžírsku od roku 1992 vyžiadalo podľa rôznych odhadov 30- až 100-tisíc mŕtvych. Pokračuje aj pred voľbami, od ich vypísania v októbri prišlo o život 1300 ľudí. Možno by pomohlo, keby nový prezident, na rozdiel od svojho predchodcu, "pozval" mierové jednotky. Bola by to jedna z najťažších misií na svete, násilie v tejto krajine je zakorenené príliš hlboko.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ