očné sviatky, oznámil včera na pravidelnej tlačovej konferencie v Bruseli hovorca NATO Jamie Shea. Podľa vojenského hovorcu plukovníka Konrada Freytaga sa uskutočnilo osem vĺn náletov, tri pre zlé počasie zrušili. Ciele zasiahol tiež bližšie neurčený počet rakiet s plochou dráhou letu. Všetky lietadlá sa vrátili na základne, uviedol Freytag. Rozhodne poprel informácie agentúry Tanjung o zostrelení jedného alebo dvoch lietadiel NATO. Súčasne avizoval, že víkendová zdržanlivosť nebude pokračovať. Útočná sila NATO sa zväčšila o ďalších 80 amerických lietadiel a pribúdajú i z ďalších krajín. "Budeme môcť operovať 24 hodín denne, vo vzduchu hoci nepretržite," povedal Freytag. Juhoslovanským orgánom spôsobujú nálety stále väčšie ťažkosti. Musel sa zaviesť prídelový systém na palivá. Shea povedal, že podľa dôkazov, ktoré má NATO k dispozícii, sa Belehrad úporne snaží mobilizovať nové zálohy do armády, vrátane mužov z Republiky Srbskej v Bosne. Štáty aliancie naďalej dúfajú, že prezident Slobodan Miloševič pod pokračujúcim tlakom poľaví vo svojej neústupnosti a ponúkne nejaké rokovanie. Podľa generálneho tajomníka NATO Javiera Solana sú "isté znamenia" zmeny Miloševičových postojov. "Dúfam v pozitívny diplomatický pohyb v budúcich dňoch," povedal včera v rozhovore pre BBC. Shea oznámil, že v sídle vrchného veliteľstva ozbrojených síl NATO v Európe (SHAPE) zajtra začnú zostavovať humanitárne jednotky, ktoré budú vzápätí vyslané do Albánska v rámci operácie Spojenecký prístav. Prvých 1500-2000 z týchto asi 8000 mužov poskytne Taliansko. Ich rozmiestňovanie sa má začať už zajtra. NATO včera o tejto operácii informovalo partnerské krajiny a vyzvalo ich na najširšiu účasť. Podľa pozorovateľov by vyslanie týchto mužov do Albánska mohlo predznamenávať prípadnú pozemnú akciu NATO. Novinárom v sídle NATO predviedli leteckú snímku dediny Pusto Selo pri Orahovace, ktorá svedčí o existencii čerstvého masového hrobu. "Zo skúseností z Bosny vieme, ako takéto miesta zo vzduchu vyzerajú," uviedol Shea s tým, že konečnú previerku budú môcť uskutočniť až vyšetrovatelia Medzinárodného trestného tribunálu pre zločiny spáchané v bývalej Juhoslávii, až sa raz na územie Kosova dostanú.
Austrálčana Steveho Pratta, ktorý viedol misiu medzinárodnej humanitárnej organizácie CARE v Juhoslávii, zadržali a obvinili zo špionáže. Oznámila to včera srbská štátna televízia RTS, ktorá odvysielala jeho spoveď. Pratt sa v nej priznal, že v Kosove vykonával spravodajskú činnosť. CARE oznámila minulý pondelok v Bonne, že od 31. marca pátra po dvoch svojich pracovníkov v Juhoslávii. Ide o 49-ročného Steva Pratta a 30-ročného Petera Wallaca, ktorých naposledy videli na ceste spájajúcej Belehrad s chorvátskou hranicou. RTS sa teraz o Peteraovi Walacovi nezmienila.
