Repertoár svojho štvrtého štúdiového albumu Gran Turismo, vydaného minulý rok vo firme Universal Music/PolyGram, prezentovala v piatok v Prahe švédska skupina The Cardigans. Popoludní počas promošnúry so zástupcami vybraných českých a slovenských médií, večer na koncerte v zaplnenom Sky Clube Brumlovka. Štyria z pätice členov tejto formácie, uznávanej ako kult súčasnej európskej scény nezávislého popu a rocku, pricestovali do českej metropoly už deň pred vystúpením. Basgitaristu Magnusa Sveningssona totiž na časti turné zastupuje hráč, ktorého kapela počas koncertu ani nepredstavila. Pre svoj exotický zjav a mimoriadnu zručnosť bol však na pódiu príjemným osviežením i kvalitnou náhradou. Speváčka Nina Perssonová, charakteristická ikona a najväčšia hviezda skupiny, ktorú štyria kolegovia úzkostlivo strážia pred dotieravými fanúšikmi, absolvovala iba úvodné stretnutia s novinármi. Svoje vyjadrenia obmedzila na minimum, chrániac si choré hlasivky, ktoré na koncerte dostali poriadne zabrať. Podľa zástupcov usporiadateľskej spoločnosti MAFO Agency jej už pred časom lekári navrhovali operačný zákrok, ale zatiaľ ho odmietla s tým, že sa spoľahne na alternatívne medicínske zdroje. Predovšetkým vraj využíva prostriedky obsiahnuté v bylinkových čajoch. A hoci terajší zdravotný stav nemožno porovnať s nedávnymi, oveľa väčšími ťažkosťami, operácia bude zrejme v najbližšom období nevyhnutná. V čase vyhradenom pre denník SME už za stolom v luxusnej reštaurácii Halali pražského hotela Ambassador sedel "iba" gitarista Peter Svensson, bubeník Bengt Lagerberg a klávesista hrajúci aj na gitare Lasse Johansson. Sympatické trio v tričkách, obyčajní mladí muži ako zo susedného bloku na ulici, mimoriadne zhovorčiví a bez štipky irónie voči žurnalistom, ktorou boli zo začiatku svojej kariéry povestní. Albumom Gran Turismo nastúpili The Cardigans na novú cestu nielen z tvrdšej zvukovej stránky, ale aj životným prístupom. Nič to nemení na skutočnosti, že naďalej im zostáva prisúdený prívlastok nástupcov známejších mien švédskej hudby. Do sveta prerazili v historickom závese za skupinou ABBA či paralelne s popovou zostavou Ace of Base. Sú však celkom iní.

Hudobná verejnosť vás prijíma ako Švédov, ale skúsme sa pozrieť na to, čo typicky švédske môže vo vašej tvorbe nájsť. Čím je podľa vás originálna? Myslíte si, že do nej vnášate prvky severskej kultúry, až vás môžu pokladať za pravých Škandinávcov, alebo iba obohacujete štýl prevažujúci v ostatnej európskej či americkej hudbe?

Peter Svensson: "V prvom rade musím povedať, že je to veľmi ťažká otázka. Pre nás je naša hudba jednoducho tým, čo robíme a čomu sa venujeme. Asi sa nedá hovoriť o výrazných špecifikách a odlišnostiach. Skutočnosť, že sme zo Švédska, možno vo výsledkoch našej práce nehrá príliš silnú úlohu. Počúvame rôznu americkú, britskú alebo austrálsku hudbu a jej náboj sa premieta do našej. Inšpirácie pre naše piesne sa dajú nájsť v mnohých druhoch hudby a v konečnom efekte tak vzniká náš zvuk. Predovšetkým ním sa líšime od iných. Pretože nemáme a nikdy sme nemali presne určené dve alebo tri skupiny, ktoré by sme počúvali. A už vonkoncom sa nesnažíme o ich kopírovanie. Zaujíma nás veľa rozličnej hudby a ťažko vystopovať, z čoho môže prameniť pocit konkrétnej zvukovej podoby. Ale teší nás, že sme ju dosiahli."

Vaša hudba sa rodí v štúdiu Country Hell patriacom do komplexu Tambourine - v blízkosti vidieckeho zámku neďaleko Malmö, s osobitým nádychom prostredia. Akú atmosféru vyžadujete pri nahrávaní a aké inšpirácie potrebujete pri vzniku nového projektu?

Bengt Lagerberg: "Aj to, čo robíme teraz, je inšpiratívne. Všetko je inšpirácia. Pri poslednom albume však bolo najväčším podnetom obrovské koncertné turné a masívna propagácia po vydaní úspešnej kolekcie First Band On the Moon. Museli sme ukázať, že to naozaj vieme."

Peter: "Snažili sme sa najmä o dobrý a nový zvuk. Ako som už povedal - zaznamenať vplyvy, ktoré cítime, a pritom nerobiť ich kópie. Päť dominantných osobností v štúdiu, to je takisto inšpirácia. Dokonca možno jej absolútny základ. Ďalej nás ženie dopredu hmatateľný pocit, že to bude toľko ľudí počúvať. A veľa dôležitých momentov sa naskytne pri samotnej práci. Na juhu Švédska je nádherne, pokoj, môžeme si vyjsť na prechádzku do tichého lesa, alebo si popoludní opekať barbecue."

Lasse Johansson: "Je to paradox. Na počúvanie je Gran Turismo oveľa ťažší album ako predošlé, a pri jeho nahrávaní bola úplne intímna atmosféra."

Ktorý moment bol pre vás rozhodujúci, aby ste uverili, že ste už skutočne populárni? Dôkazom bol druhý album, celosvetový úspech toho tretieho, videoklip s maximálnou rotáciou v televízii alebo niečo iné?

Peter: "Všetko to išlo pomalou postupnosťou, krok po kroku. Naše prvé piesne počuli rodičia, hodnotili nás priatelia a už to boli dôležité veci. Pamätám si, že keď nám po prvýkrát zahrali pieseň v rádiu, bol som poriadne nervózny. Z prvého albumu sa predali tisícky kópií, potom prišli miliónové čísla a vedeli sme, že sa blíži niečo, o čom sme kedysi iba snívali. Ale rozhodne to nebol skok jedného rána, že by sme sa zobudili a boli populárni."

Máte popularitu radi? Nie je pre vás stratou súkromia?

Bengt: "Nie sme predstaviteľmi pravej popularity, aspoň nemáme ten pocit. Ľudia nás počúvajú, viac si nás všíma tlač, teraz sme na turné. Je to náš život."

Peter: "Stratu súkromia možno pociťujeme najmä počas turné. Ste z domu preč celé mesiace, strácate na ten čas priateľov a všeličo blízke. Pri práci na albume je v tomto smere všetko v najlepšom poriadku. Iba niekoľko mesiacov nemáte žiadne voľné dni."

V duchu hitu My Favourite Game sa pýtam, čo je vašou obľúbenou hrou?

Peter: "Milujem ľadový hokej. Ako viem, je populárny aj v Českej republike."

Lasse: "Hasek."

Peter: "Čo hovoríš?"

Lasse: "Vravím, Hasek."

Dominik Hašek?

Peter: "Aha, presne. To je najväčší kráľ. Česi s ním vlani vyhrali olympiádu v Nagane, že? Teraz neviem, kto bol druhý."

Rusi.

Peter: "Jasné. Sledujem hokej v televízii takmer vždy, keď hrá Švédsko. Alebo Fínsko, už len z bratstva, lebo sú nám blízki. Ani Kanada a Amerika nehrajú zle."

Lasse: "Ja mám takisto rád hokej."

Tak ešte tretí z vás - ale upozorňujem, že hokej už nebude originálny.

Bengt: "Ja naozaj nemám obľúbený šport, ale v televízii si hokej pozriem tiež. Nie som športovec. Najradšej čítam knihy."

Pracujete na nových skladbách priebežne, alebo využívate iba vyhradený čas v štúdiu?

Peter: "Prvé nápady na nový album sa zvyknú rodiť počas turné k tomu predchádzajúcemu. Je to tak lepšie. Priebežne píšeme nové veci a keď sa nám páčia, občas si ich trochu zahráme. Potom si dáme nahrávacie termíny, pokračujeme v štúdiu a ďalšie mesiace to vybrusujeme. Teraz máme výnimku, zatiaľ sme dokopy nič nové nezložili. Sme na veľkom turné a určite by sa prejavila únava, keby sme začali myslieť na niečo iné."

Fungujú vzťahy v kapele bez problémov?

Peter: "Sme priatelia a máme veľmi dobré vzťahy. Úplne bez akýchkoľvek problémov, aj pri práci."

Celých sedem rokov od založenia skupiny?

Peter: "Presne tak. Sme si blízki ako rodina už od čias nášho vzniku. Niektorí z nás chodili do tej istej školy. Keby sme neboli priatelia, nešlo by to."

Ako ste pred koncertom využili v Prahe voľný štvrtok?

Bengt: "Prišli sme už ráno, aby sme si pozreli toto nádherné mesto. Boli sme na obede, dali sme si pár pív, potom na večeri, niekoľko ďalších pív a večer sme boli v klube Roxy."

Skupina The Soundtrack of Our Lives, ktorá vás na turné sprevádza, je vaša spriaznená?

Lasse: "Je to jedna z dobrých švédskych skupín."

Peter: "A jedna z najlepších predkapiel, aké si vieme predstaviť. Najmä na tomto turné sa ukázalo, že to funguje."

Kritika ju často označuje za vašu konkurenciu na švédskej scéne. Sú členovia skupiny vaši priatelia?

Bengt: "Stali sa našimi priateľmi počas turné."

Peter: "Zopárkrát sme sa stretli na javisku už predtým, ale neboli sme nejakí veľkí kamaráti. Vystupovali sme spolu na festivaloch a už tam sme zistili, že sú to príjemní ľudia. Teraz sa skutočne stali našimi dobrými priateľmi. Tak už to chodí, počas dlhých spoločných chvíľ môžu vzniknúť veľké priateľstvá."