ktorý funkcionára Slovana označil za vraha jeho zosnulého prezidenta Dušana Pašeka. Vo štvrtom zápase na košickom ľade zasa odišli nervy útočníkovi Slovana Rusznyákovi, ktorý si vybavil účty s Libom nechutným zákrokom. Finále 1998 doznievalo prestrelkou trestných oznámení. (Zaujímavé by bolo zistenie, kto ich naozaj podal, keď sa tak plamenne vyhrážali v médiách.) História košicko-bratislavskej nevraživosti je však oveľa "bohatšia". Preto už ani neprekvapilo, že v posledných dvoch zápasoch košickí diváci svojsky pozdravovali trénera Slovana Ernesta Bokroša - aby sa obesil. Tridsaťdeväťročný najlepší tréner Slovenska uplynulej sezóny však na provokácie napriek bolestnej prehre na ľade odpovedal ľudským gestom, ktoré v našich zemepisných šírkach vymiera. Po modrej čiare sám vykročil krížom cez ľadovú plochu, vzal do ruky mikrofón miestneho hlásateľa a športovo zagratuloval svojim premožiteľom k titulu. Vyslovil sa, že si váži košický hokej a má záujem, aby sa jeho mužstvo zúčastnilo na striebornom ceremoniáli i očakávanej dôstojnej dekorácii košického majstra. A požiadal divákov, aby to neznemožnili hádzaním predmetov do hráčov Slovana. Po predchádzajúcej spŕške na striedačku Bratislavčanov to vonkoncom nebol neopodstatnený doplnok. Aj radikálne jadro košického obecenstva ocenilo Bokrošov postoj a spontánne prevolávalo jeho meno už v uznanlivom kontexte. Príklad z košického zimáku je nesmierne inšpiratívny o tom, ako vľúdne slovo spacifikuje aj vagón žlče. E. Bokroš, ktorý je známy svojou ambicióznosťou, dokázal, že ho zdobí aj umenie prehrávať: "Košice si titul zaslúžili, lebo nás vo finále trikrát zdolali. V celej sezóne sme síce boli suverénni, ale záver sme nezvládli. Som sklamaný najmä preto, že sme sa strelecky nepresadili." Smutný tréner mohol hľadať výhovorku v ofsajdovej pozícii pred druhým gólom Reného Puchera. "Mali sme taký pocit. Ale rozhodca postupoval správne. Neakceptoval naše pripomienky, nepozrel si situáciu na videozázname, lebo ten sa používa iba vtedy, keď je sporné, či puk prešiel bránkovou čiarou. My sme tiež skúšali všetky prostriedky, ktoré umožňujú pravidlá. Vrátane premerania hokejky Ilavského. Ale keď sami nedokážeme dať jediný gól. V čase, keď bola kvalita na ľade vyrovnaná, rozhodlo srdce. Košické bilo viac ako bratislavské."
Ubolenú dušu E. Bokroša zmiernila krátka tichá scénka pri mantineli. Skupinka fanúšikov, Lucia, Zuzana, Marek a Martin, sa až hodnú chvíľu po zápase odvážila obliecť do dresov Slovana. Spoločne poďakovali trénerovi svojho mužstva a venovali mu plyšového maskota, s ktorým počas sezóny cestovali po slovenských štadiónoch za Slovanom. VOJTECH JURKOVIČ
