do obdivuhodnej zbierky dátumov Reichstagu ďalší - po tom, čo predsedovi nemeckého parlamentu Wolfgangovi Tirhemu symbolicky odovzdajú kľúče od vynoveného parlamentu a spolkový kancelár Gerhard Schröder prečíta pred zhromaždenými poslancami vyhlásenie vlády, stane sa Reichstag oficiálnym sídlom parlamentu zjednoteného demokratického Nemecka.
Základy Reichstagu položil cisár Wilhelm I. v roku 1884, aby o desať rokov neskôr slávnostne otvoril budovu parlamentu, ktorá slúžila 397 poslancom. V novembri 1918 bol z balkóna Reichstagu oznámený koniec pruskej ríše a vyhlásená republika. Demokracii sa poslanci Reichstagu snažili učiť počas nasledujúcej 14-ročnej histórie weimarskej republiky. Necelý mesiac po nástupe Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 znamenalo vypálenie Reichstagu aj koniec parlamentnej demokracie v Nemecku. V roku 1945 obleteli svet fotografie vojakov Sovietskej armády, ktorí na jednu z veží z bombardovaného a dobytého Reichstagu vyvesili sovietsku zástavu. Od roku 1961 sa pozdĺž Reichstagu tiahol smutne známy berlínsky múr, ktorý na dlhé desaťročia zastavil život v obdivuhodnej budove. Po jeho páde konečne Reichstag ožil, aby sa v ňom 4. októbra 1990, deň po zjednotení Nemecka zišli poslanci na historickom zasadnutí. Strastiplná história zanechala na parlamentnej budove svoje nezmazateľné stopy. V pôvodnom stave zostali iba steny, všetko ostatné muselo byť zrenovované. Znútra sa vynieslo údajne 45-tisíc ton odpadu, trosiek a rozvalín, aby sa za 600 miliónov nemeckých mariek zrenovovala budova na svoj účel. Od svoje bonnskej predchodkyne sa líši predovšetkým nádhernou kupolou a terasou na streche. Kupolu tvorí 360 zrkadiel, ktoré prepúšťajú denné svetlo. Vytvára nielen osobitú atmosféru, ale aj pocit zadosťučinenia pre jej návštevníkov. Tí môžu z výšky sledovať zasadnutia parlamentu s pocitom, že nimi volený parlament sa nachádza doslova aj obrazne pod ľudom a podlieha mu. Návštevníci si môžu na streche parlamentu sadnúť v reštaurácii a zo 40-metrovej výšky sledovať panorámu hlavného mesta.
Otvorenie parlamentu, ktorý však začne v Berlíne zasadať až od septembra (s výnimkou májového zvolenia spolkového prezidenta), je jedným z najdôležitejších krokov sťahovania hlavného mesta na trase Bonn-Berlín. Tesnou väčšinou hlasov o tom rozhodli poslanci 20. júna 1991.
MIRIAM MRÍZOVÁ, Bonn
