23. septembra 1998 prijala BR OSN rezolúciu č. 1199 o použití sily na udržanie mieru vKosove a 24. októbra 1998 rezolúciu č. 1203 o vyslaní dvoch verifikačných misií Kosovskej diplomatickej pozorovateľskej misie (KDOM) a Kosovskej overovacej misie OBSE (KVM). V tom čase sa stupňoval konflikt medzi juhoslovanským vojskom a Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK). Pribúdalo zabitých, zavraždených, vyhnaných z domovov, pribúdali zničené dediny. Vo vzduchu visiaca hrozba druhej Bosny sa pomaly spúšťala na dvojmiliónové Kosovo.
KVM patrolovala prakticky na celom území Kosova, jej autá prechádzali denne jeden až dva razy bezmála všetkými mestami a dedinami v Kosove. Verifikátori sledovali správanie srbských vojsk, polície a špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra a snažili sa monitorovať i činnosť UCK na "jej" teritóriách. Srbi argumentujú, že dediny sú často základňami UCK. Je to len sčasti pravda, pretože oddiely UCK sa zdržiavajú v bezpečí hôr a odtiaľ podnikajú partizánske útoky. UCK má približne 15 000 uniformovaných bojovníkov v zbrani a asi 30 000 mužov a žien domobrany, strážiacich horské dediny. Vo februári kontrolovala približne 25 percent územia Kosova. Na základe dohôd z októbra 1998 mala KVM overovať návrat utečencov a vyhnancov. Zaznamenávala však množiace sa prípady porušovania ľudských a občianskych práv od kontrol autobusov, odoberania osobných dokladov a policajného šikanovania po prípady násilia a vraždenia medzi albánskymi a srbskými civilistami. Prakticky bezmocne napokon sledovala systematické ničenie dedín, vyháňanie a zabíjanie ľudí delostrelectvom, tankami a pechotou. Patroly KVM často prichádzali na miesta, kde boli zavraždení alebo dovezení a pohodení civilisti, ale aj srbskí policajti po útoku UCK. Ich pozícia sa pozvoľna menila na pozíciu svedkov nárastu násilia, bojov, ničenia a vyháňania.
SMUTNÝ DENNÍK MISIE
5. augusta 1998 (ešte pred príchodom KVM - pozn. r.) obkľúčili srbské tanky dedinu Lodja, 8 kilometrov juhovýchodne od Peča. Rozstrieľali všetky domy a mešitu a vyhnali 2800 ľudí. Dielo skazy dokončili bojové vrtuľníky a napokon buldozéry. Dnes v Lodji žije asi 40 starých ľudí v provizórne opravenej škole. Svietia petrolejkou a na oknách majú igelit. Žijú z humanitárnej pomoci. Starý Albánec Abdul argumentoval, že terajšia Juhoslávia nie je pre nich vlasťou, ňou bola stará federácia. 28. februára 1999 UCK zastrelila policajného veliteľa v obci Kačanik v južnom Kosove. O deväť dní tanky Vojsk Juhoslávie rozstrieľali skoro celý Kačanik, údajne v bojoch s UCK. 13. marca 1999 vybuchli ukryté nálože na preľudnených trhoch v Podujeve a Kosovskej Mitrovici. Výsledok: 6 mŕtvych a desiatky zranených. Pešie patroly KVM práve prechádzali asi o 50 metrov ďalej. Pred očami patroly KVM bola 14. marca 1999 rozstrieľaná dedina Zverka a dve ďalšie, ležiace južne od Kliny na polceste medzi Pečom a Prištinou. Našli sa štyri mŕtve telá.
Ožiarené oranžové opancierované autá misie s nepriestrelnými oknami prechádzali nočnými vyľudnenými mestami a tmavými strašidelnými dedinami. Najčastejšie stretávali policajné autá, vojenské UAZ-y alebo kolóny ťažkej vojenskej techniky. Skoro každú noc bolo počuť streľbu medzi domami i v blízkych horách. Albánci sedia doma a boja sa - najviac srbských provokatérov. Zastane čierny Golf, spustí sa dymové okno a vystrihaná hlava sa opýta: "Si za toto alebo za toto?" a pritom ukáže tri prsty - symbol Srbov, alebo dva v tvare V - victory, symbol UCK. Ťažké rozhodovanie. Ozbrojení muži v uniformách ministerstva vnútra kráčajú s nabitými kalašnikovmi mestom a kolóny tankov a obrnených transportérov uháňajúcich krajinou sú denným absurdným koloritom. A popri nich sú tu oranžové vozy KVM a KDOM, biele vozy UNHCR, starajúce sa o utečencov, neohrození vodiči Červeného kríža, Pravoslávnej charity, Medzinárodného Červeného kríža, OSN, Lekárov bez hraníc a Lekárov sveta.
TIENE DEJÍN
Uprostred tohto inferna a chaosu mĺkvo stoja staré pravoslávne pamiatky Pečský patriarchát (kostol a kláštor zo 14. storočia), nazývaný i srbský Vatikán, kláštor Visoki Dečani (neďaleko na kusy rozstrieľaného mestečka Dečani) či sv. Bogorodica. I ony sú jedným z dôvodov, prečo Srbi držia Kosovo-Metohiju zubami-nechtami. Vzdelaní kosovskí Albánci však argumentujú, že ich národ orlov bol na území Kosova ešte pred Rimanmi, hovoria o Krajine orlov nazývanej Sqiperia. Dnes zničené a vyľudnené, predtým 80-tisícové mesto Peč v severozápadnom Kosove bolo príkladom spolužitia rôznych národov. Symbolizoval ho pravoslávny patriarchát s trojkostolom sv. Bogorodice, sv. Apoštolov a sv. Dimitrija spolu s kláštorom pravoslávnych sestričiek, symbolizovali ho štyri mešity v meste, symbolizoval ho katolícky kostol a vyše 2500 katolíkov v Peči a napokon dva katolícke kláštory: sestier sv. Vincenta z Pauly a Misionárok lásky Matky Terezy. Kosovský Albánec, profesor Belehradskej univerzity Feti, ktorý prednášal taliančinu, latinčinu a francúzštinu a doma bez okolkov rozprával po srbsky, bol tajomníkom správnej rady podporovateľov Domu Matky Terezy. Dnes nedvíha telefón. Peč bol rozmlátený ťažkou vojenskou technikou.
ZOSTAL IBA VZDUCH
Vposledných týždňoch už nešlo o kontrolu prímeria ani o návrat utečencov. Juhoslovanská armáda mala v marci 1999 v Kosove 40 000 mužov. Keď po prerušení mierových rokovaní v Rambouillet armáda JZR využila tento čas na niekoľkonásobné zintenzívnenie útokov na civilistov pod zámienkou boja proti UCK a keď rapídne narastali provokácie i ľahšie útoky proti neozbrojeným členom KVM (i s namierenými zbraňami), nebolo viac dôvodov, aby táto misia OBSE bola naďalej iba svedkom krutostí páchaných na nevinnom obyvateľstve. Kosovská verifikačná misia OBSE, ktorá mala koncom marca do 1400 členov, bola evakuovaná do Macedónska. Pekelný stroj srbského režimu na to prudko zvýšil svoje obrátky. Počet obetí prevýšil 2 000 a na úteku sú státisíce ďalších. Po Bosne nastal nový exodus a možno nová diaspora na teritóriu bývalej Juhoslávie. Hranice Kosova sú vďaka horskému terénu a mínam zvonka skoro nedobytné. Pre odpoveď zostal iba vzduch.
PATRIK DUBOVSKÝ
(Autor pôsobil ako člen Kosovskej verifikačnej misie OBSE v Peči)
