už štyri poriadne údery na miestnu rafinériu a lietadlá zničili za noc most cez Dunaj, keďže išlo o strategický bod Miloševičovej armády. Možno tamojší Slováci neuverili Miloševičovej televízii a dávajú viac na "vojnovú propagandu" Severoatlantickej aliancie, a preto neutekajú cez Maďarsko napríklad aj na Slovensko pred zásahmi rakiet a bômb NATO. A tak sa zdá, akoby v srbskej propagandistickej mašinérii niečo poriadne škrípalo, pred bombami predsa musí utekať každý rozumný človek. Nenechá sa dobrovoľne zabiť a neponechá neistému osudu ani svoju rodinu. Vo vojne chce každý prežiť, aj keď sa vždy nájde časť mimoriadne odhodlaných indivíduí schopných položiť život napríklad za diktátora. História má po ruke množstvo podobných prípadov. Lenže v dnešnej Juhoslávii to bude zrejme inak: kosovskí Albánci neutekajú pred zbraňami NATO, ale pred Miloševičovými vojakmi, policajtmi a arkanovcami, tankami a delami. Na vojvodinskú, zhruba 70-tisícovú slovenskú menšinu železná Miloševičova päsť neútočí, a preto jej príslušníci nemusia hľadať útočisko ani v Bosne, ani v Chorvátsku, ani v Slovinsku, ani v Maďarsku, ani v Rakúsku a ani na Slovensku. Keďže vojvodinskí Slováci cítia, že americké, britské, francúzske či talianske bomby nepadajú priamo na ich hlavy, neberú do úvahy, čo im vraví Miloševič, a zostávajú radšej doma. Alebo je to ešte nejako inak?

MICHAL HAVRAN