ch snímok. Návrat idiota získal i ocenenie Medzinárodnej federácie filmových klubov (FICC) - Cenu Dona Quijota a cenu Asociácie českých filmových klubov. Do záverečného výberu sa dostali okrem Gedeonovho filmu ešte Pelíšky (nakoniec získali Cenu publika) a Co chytneš v žitě režiséra Romana Vávru. Zvláštnu cenu FICC získal film Iva Trajkova Minulost. Herečkou roku 1998 sa na základe hlasovania čitateľov časopisu Cinema, organizovaného v rámci festivalu, stala Iva Janžurová (Co chytneš v žitě) a u mužov poľský herec Olaf Lubaszenko (Je třeba zabít Sekala).
Šéf poroty Juraj Jakubisko priznal, že jemu sa veľmi páčila nie celkom docenená snímka Minulost a scenárista Lubor Dohnal, ktorý bol jedným z porotcov, vyzdvihol pri besede s publikom film Rychlé pohyby očí o mladom samovrahovi, ktorý Radim Špaček nakrútil podľa vlastných životných skúseností (sám chcel skočiť z Nuselského mosta). Jedinou zápletkou pri hodnotení súťaže sa stala rozprávka Zdeňka Trošku Z pekla štěstí. Rozprávka sa premietala spolu trikrát, čo pre ostatné filmy znamenalo nevýhodu. "Zaradili sme ju znovu, pretože sme chceli vyhovieť veľkému záujmu škôl," vysvetľovala Veronika Dvořáčková z organizačného výboru. Producent filmu Jiří Pomeje požadoval, aby sa do diváckej ankety počítali lístky zo všetkých troch predstavení, pretože detskí diváci sa po jednom z predstavení nedostali k anketovej urne. Na druhej strane nebolo regulárne, keď Pomeje detské publikum presviedčal, aby za film hlasovalo.
Projekt stabilného festivalu českých a slovenských filmov v Plzni vznikol v priebehu takzvaných krízových rokov - v roku 1967. Prvá filmová prehliadka Filmy našich rokov - Finále odštartovala roku 1968, keď zvíťazil Evald Schorm s filmom Každý den odvahu. Po roku 1970 však "padla klietka". Plzenský festival nahradil putovný Festival českých a slovenských filmov. Znovu bolo plzenské Finále obnovené až roku 1990. Odvtedy sa koná každoročne a dosiaľ tu zvíťazili také vynikajúce snímky, ako je Kráva Karla Kachyňu alebo Mňága-happy end a Knoflíkáři Petra Zelenku. Zvláštnosťou festivalu je to, že ide o bilančnú prehliadku, teda o prezentáciu všetkých filmov vyprodukovaných v uplynulom roku. Nepracuje tu teda výberová komisia ako na iných festivaloch, ktorá by filmy vyberala podľa osobitného kľúča.
Záujem divákov o filmy bol nebývalý, na niektoré filmy ako Návrat idiota alebo Pelíšky bolo beznádejne vypredané, na festival prišlo vyše dvesto hostí a novinárov. Ako stopercentné treba hodnotiť organizačné obsadenie pätnásťčlenného festivalového štábu a dvadsaťpäť hostesiek a pomocníkov, väčšinou vysokoškolských študentov, ktorí zabezpečovali jednotlivé festivalové akcie. "Tohtoročnou organizáciou som bol ohromený," hovorí člen medzinárodnej poroty filmových klubov, letecký dispečer Richard Kohout. "Katalóg je výborný, výborná bola i forma prijatia, kde sa každému hosťovi niekto venoval. Festival mal bohatý program, v kine bola príjemná výzdoba. Je to festival, ako má byť." Tentoraz bolo ťažko hľadať film, ku ktorému by neprišla tvorivá delegácia. Šéf poroty Juraj Jakubisko do Plzne nedochádzal iba občas ako v minulých rokoch Jiřina Bohdalová, ale zostal v meste s filmami. Jeden z členov poroty herec Jan Potměšil vidí rastúci záujem verejnosti i profesionálov o festival v súvislosti s explóziou alternatívnej filmovej kultúry a festivalov všade po svete. "Ľudí priťahuje, že festival má pečať udalosti a pôsobivú atmosféru. Festival znamená vidieť a byť videný, to je dôležité," hovorí Potměšil.
Ďalšou novinkou festivalu boli pozoruhodné sprievodné akcie (najlepší bol koncert rómskej speváčky Věry Bílej, ktorá bola v Plzni zároveň ako herečka zo súťažného filmu Minulost) a vedľajšia sekcia okrem hlavnej súťaže. Veľký úspech mala sekcia Osamelí bežci, v nej bežal dokument Miry Erdevički Černobílá v barvě o Věre Bílej alebo úplne nové dokumentárne filmy Hamsa, já jsem (o slepých konzervatoristoch) a Previanti (o dedinských hudobníkoch) od Miroslava Janka. Festival je zaujímavý i svojím pohľadom do minulosti - v sekcii Zlatí ledňáčci sa premietali minulí víťazi festivalu, v sekcii Hudba a film napríklad Dobře placená procházka Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra, v sekcii 69-77-89 televízny dokument Angeliky Hanauerovej Charta 77 - začátky a ďalšie dokumenty. Zvláštnu sekciu tu mala pražská FAMU a bratislavská VŠMU. V sekcii Fórum Českej televízie bolo možné vidieť napríklad Osudy hvězd - Bylo nás sedm Karla Smyczka, Bydlení po česku Lídy Rakušanovej a Jiřího Krejčíka ml., Bojím se tě, světe Andrey Majstorovičovej alebo Rychlé starty Andrey Sedláčkovej. V sekcii Slováci na Finále sa premietal napríklad film o starých ľuďoch Obrazy starého sveta Dušana Hanáka z roku 1972 a alegória normalizačnej klietky Dovidenia v pekle, priatelia od Juraja Jakubiska z roku 1970, zakázaná do roku 1990. Konfrontáciu českého a slovenského pohľadu, ktorá je pre Finále špecifická, možno považovať za veľmi dôležitú ingredienciu festivalu.
RADOVAN HOLUB
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
