ho porozumenia, ktorá náhle pocítila nutkavú potrebu stotožniť sa so socialistami.
Daň z pridanej hodnoty platia v cenách tovaru všetci, či sa im to páči, alebo nie. Namiesto tejto plošne pôsobiacej dane, zvolila vláda výber cestnej dane aj za vozidlá vlastnené občanmi. Inými slovami, ide o sťahovanie peňazí z vreciek občanov do štátneho rozpočtu. Problém je iba v tom, že nejde o všetky vrecká a všetkých občanov. Daň sa bude platiť nielen ako doteraz za firemné autá, ale aj za približovadlá, ktorými sa občania dopravujú za prácou, vozia deti do školy alebo sa len tak prevážajú na všakovaké kratochvíle. Prezieravosť vlády dosiahla vrchol v úvahe zvýšiť aj spotrebnú daň z uhľovodíkových palív, čo je najmä benzín a nafta. Istota je istota, čo keby niekoho napadlo ušetriť 2500 korún tým, že bude menej jazdiť. Nestratí sa ani koruna, aj keby priemerný motorista dva mesiace na auto iba pozeral. Socialistický sen časti vlády sa splní: nebudú platiť všetci, len tí bohatí. Kabinet nepostrehol, že "boháči" jazdia na škodovkách a podobných značkách. Zdá sa, že sociálne cítenie zosilňuje zjednodušená optika.
O opatreniach na zníženie rizík rozhodla vláda až po tom, ako ich vybrala a posvätila koaličná rada, teda orgán (alebo čo to je?!) bez zodpovednosti a kompetencie. Svojprávnosť vlády má trhliny.
Auto sa na Slovensku opäť zaradilo medzi luxusné predmety, daň za vlastníctvo je trestom. Samo osebe je to pochopiteľné, automobil je buržoázny rozmar, to vie azda každý absolvent Večernej univerzity marxizmu-leninizmu. Kto si pamätá, že videl predsedu ktorejkoľvek strany alebo ministra v električke? Dobre, že komentátori sa prekonali a nekritizovali nákup bavorákov za 35 mil. Sk zo štátneho rozpočtu.
Daň z pridanej hodnoty sa nezvýšila údajne preto, lebo vláda chcela predísť sociálnym nepokojom. Podarilo sa. Šoférov je menej a navyše sú pohodlní, peši protestovať nepôjdu, načo by im potom boli autá. Ešte menej je ryšavých. Ich zdanenie by malo rovnakú logiku ako daň z motorových vozidiel a bolo by pravdepodobne rovnako prínosné.
Cyklisti sa usmievajú, lebo peniaze z dane za motorové vozidlá sa dostanú do fondu cestného hospodárstva, a z lepších ciest budú mať osoh aj majitelia "velocipédov". Ani vlastníci bicyklov by však nemali podliehať optimizmu, lebo sú krajiny kde je aj tento jednoduchý predmet považovaný za luxus.
Sociálne cítiaca vláda je schopná úplne všetkého.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka Trend a biznismagazínu Duel)
