pre viac ako štvrtinu dospelej populácie; vládu tvoria politické strany, ktoré by aj štyri mesiace po voľbách zvolilo 59 % oprávnených voličov. To sú niektoré zo základných parametrov obrazu politických aktérov a inštitúcií v očiach verejnosti, ako ich zaznamenal sociologický výskum Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave (IVO). Výberová vzorka 1806 respondentov je reprezentatívna pre populáciu SR nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkosti sídla a kraja. Zber údajov na prelome januára a februára 1999 uskutočnila agentúra FOCUS.
NOVÉ HVIEZDY POLITICKÉHO NEBA
V porovnaní so situáciou pred voľbami 1998 i s celým volebným obdobím 1994/98 nastali vo vývoji dôvery verejnosti k osobnostiam politického života výrazné zmeny. Na prvom mieste rebríčka dôveryhodnosti vystriedal bývalého premiéra Vladimíra Mečiara súčasný premiér Mikuláš Dzurinda. Jeho kredibilita v očiach občanov kontinuálne stúpala od jesene 1997, keď sa stal hovorcom SDK. Začiatkom roka 1999, teda zhruba 100 dní po nástupe do funkcie premiéra SR, dosahovala 26,4 %. Takúto úroveň dôvery mal V. Mečiar v decembri 1994, odvtedy jeho dôvera kontinuálne klesala.
Výrazný vzostup dôveryhodnosti zaznamenali aj poslanec za SDĽ Robert Fico, ministerka financií Brigita Schmögnerová (SDĽ) a podpredsedníčka SNS Anna Malíková. Naopak, očividný prepad dôvery nastal v prípade Ivana Gašparoviča a Vladimíra Mečiara.
V povolebnom období sa znížil podiel respondentov, ktorí nedôverujú nikomu. Po dlhom období máme teda osobnosti, ktoré majú vyššiu dôveru ako príslovečný "pán Nikto".
Tabuľka 1
Rebríček politikov podľa
dôveryhodnosti (%) 1/
Marec Január
1998 1999
Dzurinda 14,8 26,4
Fico 4,5 17,6
Mečiar 19,8 16,0
Schuster 11,9 10,8
Schmögnerová 2,8 10,8
Malíková * * * 9,0
Weiss 7,0 8,2
Slota 5,3 7,6
Gašparovič 12,1 7,1
Bugár 5,0 6,6
Kukan 7,0 5,5
Čič 3,3 4,2
Kozlík 5,7 4,0
Migaš 2,9 4,0
Čarnogurský 3,9 3,0
Nikto 20,6 14,7
1/ respondenti odpovedali na otázku: Ktorým osobnostiam nášho politického života najviac dôverujete, pričom mali možnosť uviesť maximálne tri mená. Uvádzame tých politikov, ktorých ako dôveryhodných uviedli aspoň 3 % opýtaných.
*** Dôvera nedosahovala 2 %.
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, marec 1998, január 1999
Pohľad celej verejnosti môžeme doplniť perspektívou prívržencov šiestich parlamentných strán. Všimnime si najskôr štyri strany vládnej koalície. Z predsedov jednotlivých politických subjektov má v rámci voličského zázemia najpevnejšie postavenie M. Dzurinda, ktorého ako najdôveryhodnejšieho politika uvádza 70 % potenciálnych voličov SDK. Dzurinda je však zároveň integrujúcou osobnosťou celého koaličného bloku, keďže požíva vysokú dôveru i u priaznivcov ďalších troch strán. Aj Béla Bugár a Rudolf Schuster sú v rebríčku dôveryhodnosti podľa voličov "ich" strán na prvom mieste. Vo voličstve SMK môžeme zároveň vidieť výrazné posuny - prudko vzrástla dôvera k Pálovi Csákymu a Mikulášovi Dzurindovi, na druhej strane kedysi poprednej osobnosti medzi maďarskými voličmi Miklósovi Durayovi dôveruje len 8 % voličov SMK. Tomuto trendu zodpovedá aj nižšia "voličská váha" hnutia Spolužitie v rámci SMK.
Zaujímavá situácia sa z hľadiska vnímania osobností už dlhšie ukazuje v SDĽ. Voliči tejto strany zhruba od polovice roku 1997 vyjadrujú najvyššiu dôveru Robertovi Ficovi, nasleduje expredseda Peter Weiss a ministerka financií Schmögnerová. Predsedu SDĽ a predsedu NR SR Migaša ako dôveryhodnú osobnosť uvádza 15 % sympatizantov SDĽ.
Tabuľka 2
Dôveryhodní politici v očiach
prívržencov politických strán 1/
SDK Dzurinda 70 (40)
Schmögnerová 22 (***)
Kukan 15 (16)
Fico 12 (***)
SDĽ Fico 49 (23)
Weiss 32 (47)
Schmögnerová 29 (15)
Dzurinda 22 (***)
SMK Bugár 67 (57)
Csáky 50 (14)
Dzurinda 44 (13)
Duray 8 (18)
SOP Schuster 65
Hamžík 27
Dzurinda 25
Fico 17
HZDS Mečiar 70 (89)
Gašparovič 29 (48)
Kozlík 17 (14)
Fico 14 (***)
SNS Malíková 56
Slota 47 (44)
Fico 28 (***)
Mečiar 13 (24)
1/ % respondentov, ktorí uviedli daného politika, údaj v zátvorke je z októbra 1997
*** Dôvera voči politikovi nedosahovala 10 %.
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky,
október 1997, január 1999
Ako ukazuje tabuľka č. 2, dôvera k Vladimírovi Mečiarovi oproti roku 1997 poklesla aj medzi samotnými priaznivcami HZDS a aj v očiach niekdajšieho koaličného partnera SNS. Dôveru predsedovi HZDS vyjadruje 70 % sympatizantov tejto strany. Až 83 % jeho "hlasov dôvery" však pochádza od priaznivcov hnutia. Tento fenomén nezaznamenávame v takom rozsahu u žiadneho iného popredného politika. Aj z hľadiska kandidatúry na úrad prezidenta SR je teda jasné, že expremiér nemôže počítať s podporou iných ako vlastných voličov. A ešte jeden zaujímavý poznatok - kým v rámci voličských zázemí všetkých parlamentných strán klesol podiel tých, ktorí nedôverujú nikomu, v prípade HZDS stúpol: štyri mesiace po faktickom odchode V. Mečiara z verejného života každý desiaty potenciálny volič HZDS nemá komu dôverovať a… nedôveruje nikomu. Mečiarov návrat do politického diania však môže jeho dezorientovaných prívržencov opäť veľmi rýchlo zorientovať.
Ako sme už uviedli, priam raketový štart popularity zaznamenala v uplynulých mesiacoch Anna Malíková a v očiach národniarov dokonca odsunula ich predsedu Jána Slotu na druhú pozíciu, hoci dôvera k jeho osobe ostáva tiež relatívne vysoká. Podpredsedníčke, ktorá sa chce uchádzať o najvyšší stranícky post, dôveruje viac ako polovica elektorátu SNS. Môžeme vysloviť hypotézu, že pod nárast podpory SNS v minuloročných voľbách i jej ďalšieho posilňovania v povolebnom období sa podpísala aj popularita a vysoká dôveryhodnosť tejto politickej hviezdy. Až aktuálne prieskumy ukážu, ako verejná mienka reaguje na Slotov prejav v Kysuckom Novom Meste či Malíkovej angažovanie sa v súvislosti s vojenským zásahom NATO proti Miloševičovmu režimu.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži ešte jedna postava slovenskej politickej scény - poslanec SDĽ Robert Fico. Je nielen druhým najdôveryhodnejším politikom na Slovensku vôbec a taktiež číslom jeden pre priaznivcov SDĽ, ale zároveň jediným politikom vládnej koalície, ktorému dôveruje aj (nezanedbateľná) časť voličov opozičných strán.
OBNOVENÁ DÔVERA K VLÁDE A PARLAMENTU
Po chronickom deficite dôvery väčšiny obyvateľov k vládnemu kabinetu V. Mečiara a parlamentu, v ktorom dominovali HZDS, SNS a ZRS, môžeme hovoriť o obnovenej dôvere týchto inštitúcií. Po parlamentných voľbách a zostavení vlády širokej koalície štyroch strán nastal zásadný obrat v dôvere verejnosti k vláde. Koncom januára 1999, teda zhruba tri mesiace po jej konštituovaní, jej dôverovalo 57 % občanov SR a nedôverovalo 37 % občanov. Do dôvery k vláde sa výrazne premieta politická polarizácia najmä medzi priaznivcami SDK (z nich vláde dôveruje až 90 %) a HZDS, z ktorých kabinetu M. Dzurindu dôveruje len 19 %. Vláde dôveruje len zhruba každý tretí sympatizant opozičnej SNS.
Novozvolenému parlamentu dôverovalo krátko po voľbách 57 % občanov SR, 28 % mu vyjadrovalo svoju nedôveru. V januári 1999 ostáva dôvera na rovnakej úrovni, mierne sa zvýšil podiel nedôverujúcich a znížil sa podiel tých, ktorí nezaujali hodnotiace stanovisko. Z politického hľadiska je zázemie dôvery k dnešnej Národnej rade zložené najmä z priaznivcov strán súčasnej vládnej koalície - SDK, SMK, SOP a SDĽ, pričom najvyššia je u priaznivcov SDK (80 %). Dôvera k parlamentu prevažuje nad nedôverou aj u priaznivcov SNS. Naopak spomedzi prívržencov HZDS väčšina pociťuje k parlamentu nedôveru (33 % dôverujúcich k 60 % nedôverujúcich).
V predchádzajúcom volebnom období občania väčšmi dôverovali tým základným ústavným inštitúciám, v ktorých nemala dominantný vplyv vládna koalícia. Najvyššiu dôveru mal dlhodobo Ústavný súd SR. Táto inštitúcia si svoju pozíciu najdôveryhodnejšej ústavnej inštitúcie udržala aj po voľbách - v novembri 1998 i v januári 1999 jej svoju dôveru vyjadrilo viac ako 60 % dospelých obyvateľov Slovenska. Do dôvery, resp. nedôvery k Ústavnemu súdu sa v predchádzajúcom i súčasnom volebnom období najmenej premieta politická polarizácia medzi prívržencami strán koalície a opozície.
Tabuľka 3
Vývoj dôvery k najvyšším
politickým inštitúciám
(% dôverujúcich : % nedôverujúcich, zvyšok do 100 % tvoria odpovede "neviem")
Február Jún November Január
1998 1998 1998 1999
Ústavný
súd SR - 68 : 20 61 : 22 62 : 26
NR SR 34 : 57 43 : 48 57 : 28 57 : 34
Vláda SR 29 : 64 36 : 60 55 : 33 57 : 37
Zdroj: FOCUS, február 1998; Inštitút pre verejné
otázky, jún 1998, november 1998, január 1999
ROZLOŽENIE POLITICKÝCH PREFERENCIÍ STABILIZOVANÉ
Podľa januárového prieskumu IVO ostáva voličská podpora parlamentných strán v porovnaní s ich volebným výsledkom relatívne stabilizovaná. Ak by sa v čase nášho výskumu konali parlamentné voľby, najsilnejšou stranou by bola SDK, nasledovaná HZDS, SDĽ, SNS, SMK a SOP. Celková podpora pre koaličné strany predstavovala 58,6 % (vo voľbách 58,12 % voličských hlasov), pre opozičné strany 35,7 % (vo voľbách 36,07 %).
Tabuľka 4
Volebné preferencie
parlamentných strán
Január 1999 Voľby 1998
SDK 26,0 26,33
HZDS 24,1 27,00
SDĽ 15,4 14,66
SNS 11,6 9,07
SMK 9,1 9,12
SOP 8,1 8,01
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, január 1999
SDK VS. ZAKLADATEĽSKÉ STRANY
SDK vznikla ako reakcia na bývalou vládnou koalíciou účelovo zmenený volebný zákon. Na to, ako má vyzerať jej ďalšie fungovanie, sa názory zúčastnených politikov i analytikov líšia. Úplné dvojité členstvo? Obmedzené dvojité členstvo? Zachovanie jednoty? Návrat k pôvodným stranám? Tento rébus je každodennou politickou agendou a ani snemy kľúčových strán nedávajú uspokojivé a definitívne odpovede. Verejná mienka, a najmä nedávni voliči a dnešní priaznivci SDK majú na vec svoj názor. Už skoršie výskumy ukázali, že vox populi sa prihovára za zachovanie SDK ako jednotnej strany, čo je vnímané ako záruka stability vlády. Napr. v prieskume agentúry FOCUS v novembri 1998 57 % opýtaných súhlasilo s názorom, že "SDK ako jedna strana môže lepšie plniť ciele volebného programu, ako by to dokázali samostatne jednotlivé strany SDK". V tom istom výskume 52 % respondentov nesúhlasilo s tým, že by "existencia SDK bola po voľbách zbytočná" (SME, 11. 12. 1998). Začiatkom roka 1999 sme sa v našom výskume respondentov opýtali, ako by sa rozhodovali, keby sa čisto hypoteticky o ich priazeň uchádzala SDK a zároveň aj pôvodné zakladateľské strany. Podľa výsledkov by SDK získala 12,5 % hlasov a v súperení so stranami, z ktorých je zložená, by tak obstála ďaleko najlepšie. KDH by totiž v takom prípade volilo 6,3 %, DU 4,8 % a DS 2,6 % voličov. Dve najmenšie strany - SDSS a SZS - by neprekročili ani jedno percento podpory. Inými slovami: pre SDK by sa v prípade takejto vykonštruovanej možnosti rozhodlo 45 % jej voličov, ktorí by ju volili aj "normálne", t. j. v prípade, že neexistuje možnosť rozhodnúť sa aj pre jednotlivé materské strany. 20 % voličov SDK by uprednostnilo KDH, 16 % DU a 7 % DS. Ťažko sa dá na základe jedného výskumu exaktnejšie určiť, čo odlišuje tých, ktorí by uprednostnili návrat k materským stranám od "tvrdého jadra SDK". Z výsledkov však môžeme usudzovať, že u voličov KDH je to najmä vysoká dôvera k staronovému predsedovi KDH Jánovi Čarnogurskému (39 % ho uviedlo ako dôveryhodnú osobu, v prípade voličov SDK len 3 %), ďalej výraznejšie prihlásenie sa ku konzervativizmu na úkor liberálnej orientácie, zároveň však aj podštandardné deklarovanie "národniarstva". Až polovica tých, ktorí by sa rozhodli pre DU, sa hlási k politickej orientácii "liberál".
Na druhej strane všetky skupiny spája dôvera k M. Dzurindovi. Líder SDK má vysoký kredit u tých, ktorí by si vybrali SDK ako "šiestu" stranu (75 % z nich mu dôveruje), i u tých, ktorí by uprednostnili pôvodné strany (65 % voličov KDH, 62 % DU a 55 % DS). Ukazuje sa teda, že Dzurinda je spoločnou personálnou bázou pre SDK i tri jej kľúčové strany.
ČO ODLIŠUJE VOLIČOV STRÁN ?
Z hľadiska sociálno-demografickej štruktúry najvýraznejšie "vychýlenia" už tradične zisťujeme v prípade voličského zázemia dvoch najväčších politických strán a zároveň najväčších súperov SDK a HZDS. SDK má silné pozície u mestského, vzdelanejšieho obyvateľstva mladšej a strednej generácie. Z regionálneho hľadiska je "najhustejší" výskyt voličov SDK v Bratislavskom kraji. HZDS si zachovalo primát strany s najstarším elektorátom a vysokým podielom ľudí so základným vzdelaním. V januári 1999 bol medzi prívržencami HZDS nadpriemerný podiel ľudí nad 60 rokov (35 %) a podpriemerný podiel ľudí do 34 rokov (22 %). Stranou s najmladším voličstvom je SOP (takmer polovica do 34 rokov), nadpriemerný podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním nájdeme medzi voličmi SDK (17 %) a SDĽ (11 %).
Súčasná slovenská politická scéna nie je dostatočne pravo-ľavo profilovaná. Nechajme teraz bokom príčiny tohoto stavu a pozrime sa na to, ako sami seba zaraďujú voliči jednotlivých strán. Najvyšší podiel pravičiarov je - podľa očakávania - medzi voličmi SDK. Aj u najpravicovejšej strany je však dominantná centristická orientácia. Dlhodobé výskumy ukazujú, že pravicová orientácia sa v rámci SDK do istej miery "rozpustila", napríklad v roku 1995 sa k pravici hlásila viac ako polovica voličov KDH a DS a 41 % voličov DU. Oveľa jasnejšie je na opačnej strane politického spektra - k ľavici sa hlási 68 % voličov SDĽ.
Proklamovaná politická orientácia a názory na základné princípy fungovania ekonomiky a spoločnosti sú iná, u mnohých ľudí diametrálne odlišná vec. Tak napr. 50 % z tých, ktorí sa deklarujú ako pravičiari, súhlasí s názorom "vláda by mala byť zodpovedná za to, aby mal každý prácu a slušnú životnú úroveň". Z pravicových voličov SDK si iba 30 % myslí, že "o svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať každý sám", 39 % sa prikláňa k štátno-paternalistickému stereotypu. Väčšia zhoda medzi sebazaradením a reálnymi názormi je medzi ľavičiarmi. V uplynulých rokoch sa - pravdepodobne aj v dôsledku "odloženej" pravo-ľavej kryštalizácie politickej scény - zmätok a rozmazanosť v názoroch verejnosti skôr zvyšuje ako znižuje.
Tabuľka 5
Zaradenie na pravo-ľavom
politickom spektre
Pravica Stred Ľavica Neviem
SDK 32 39 9 20
SMK 16 49 10 25
SNS 14 57 17 12
SOP 13 51 15 21
HZDS 11 47 25 17
SDĽ 2 24 68 6
Populácia
SR 13 39 24 24
Zdroj: IVO, Január 1999
A ku ktorým politickým orientáciám vyjadreným konkrétnym pomenovaním má slovenská verejnosť najbližšie? Najobľúbenejšia je "žiadna", frekventovaná je aj odpoveď "neviem". 17 % dospelých občanov SR (najmä z radov SNS a HZDS) sa hlási k národniarstvu, liberálov je 14 % (hlási sa k nim tretina voličov SDK) a socialistov 13 % - podľa očakávania je táto orientáciou doménou voličov SDĽ. (Pozri tabuľku 6)
OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ
(sociologička a publicistka)
Pripravené pre Inštitút pre verejné otázky (IVO)
