h Sivých vlkov. Voľby potvrdili stúpajúci kurz Demokratickej ľavicovej strany (DSP) doterajšieho premiéra Bülenta Ecevita (cca 22 percent), ale zároveň priniesli šok v podobe nečakaných osemnástich percent krajne pravicovej Strany národnej práce, ktorá v predchádzajúcich voľbách v roku 1995 nedosiahla ani desaťpercentné kvórum, potrebné na vstup do parlamentu.
Nedeľný výsledok je možné v plnej miere pripísať na vrub efektu, ktorý v spoločnosti vyvolalo zatknutie vodcu Kurdskej strany pracujúcich (PKK) Abdullaha Öcalana. Eufória z likvidácie nepriateľa štátu číslo jeden priniesla volebnú odmenu najmä úradujúcemu premiérovi Ecevitovi. Svet síce na prípad Öcalan už takmer zabudol pod tlakom udalostí v Kosove, Ankara však túto skutočnosť dôsledne využíva a snaží sa proces s kurdským vodcom ukončiť bez toho, aby na seba pútala prílišnú pozornosť. Turecká propaganda sa niekoľko dní pred voľbami pokúšala zmiasť kurdských voličov údajným Öcalanovým pokáním a výzvou na rozpustenie PKK. Spolu so zákazom predvolebných mítingov jedinej povolenej prokurdskej politickej strany HADEP mala však táto taktika skôr bumerangový efekt. Kurdi, ktorí v roku 1995 voľby bojkotovali, získali na komunálnej úrovni takmer všetky dôležité posty starostov v juhovýchodnej časti krajiny. Štyri percentá hlasov pre kandidátov HADEP v parlamentných voľbách je však primálo na vstup do veľkej politiky.
Takmer všetky predvolebné analýzy tvrdili, že hlavným súperom Ecevitovej DSP bude radikálna islamská Strana cnosti, ktorá získala v roku 1995 najviac hlasov. Jej ideologický spor s laickou armádou, ktorá má v tureckej politike tradične hlavné slovo, ju však pripravil o takmer 5 percent hlasov a v nedeľu skončila až na tretej priečke. Jej miesto zaujala dobrým volebným výsledkom práve pravicová MHP, ktorú analytici zaraďujú do troch zo štyroch predpokladaných modelov budúcej tureckej vládnej koalície. Nie je pritom vylúčené, že jej volební lídri budú prezidentom poverení ako prví aj samotným zostavovaním vlády. Turecký volebný systém totiž dodatočne prémiuje hlasy, ktoré strany získali na vidieku, kde má nacionalistická MHP na rozdiel od "veľkomestskej" DSP najväčšiu podporu. A tak je možné, že pravica napokon počtom kresiel predbehne aj Ecevitovu DSP.
Predstavitelia oboch strán však nevylučujú ani možnú koaličnú spoluprácu. "Obdobie ideologickej blokády skončilo," nechal sa údajne počuť Ecevit, zatiaľ čo predseda MHP Devlet Balceli tvrdí, že politika jeho strany "vôbec nie je vzdialená" programu DSP. "Človek si však veľmi ľahko zráta, že účasť MHP vo vláde len skomplikuje riešenie kurdského problému," povedal pre agentúru Reuters nemenovaný západný diplomat.
JURAJ KITTLER
