ľného omylu vo veci Slobodana Miloševiča, ktorý pretrváva už od roku 1991? Ako je možné, že ľavica ešte aj dnes, po desiatich rokoch krvavého teroru tohto muža na území bývalej Juhoslávie, nedokázala rozoznať klasické formy fašizmu, dokonca jasného šialenstva veľmi podobného šialenstvu Hitlera a Mussoliniho? Nemá to nič spoločné s tézou, ktorá zakrýva pravý stav veci a tvrdí, že protesty s takýmito zástavami sú iba za mier a proti bombám ako takým. Po desiatich rokoch krvavých zločinov, ktoré spáchal tento dnes maličký Stalin, bude veľmi zaujímavé počuť návrh Miloševičových obhajcov-mierotvorcov - čo teraz? Ako môžu ľudia, ktorí mávali červenými zástavami, zabudnúť, že Miloševič po prvý raz od porážky Hitlera rehabilitoval národný socializmus, lepšie známy ako nacizmus, v jeho autentickej základnej forme: najprv v Bosne a Hercegovine a teraz v Kosove vytvoril klasické koncentračné tábory pre ľudí, ktorí mali "nesprávny národnostný pôvod", zorganizoval klasickú genocídu, ako tomu bolo vo Vukovare, v Srebrenici a Račaku, zorganizoval etnické čistky na celých územiach vraždením, vypaľovaním, lúpením a vyvážaním ľudí z ich domovov v uzavretých vlakoch, čo pripomína scény z druhej svetovej vojny. Miloševič je tým, kto rozdúchal ďalší "árijský mýtus", v tomto prípade taký, že Srbi ako "nebeskí ľudia" sú múdrejší, nadradenejší a civilizovanejší ako iné národy na planéte: pobláznil svojich ľudí nevídanou propagandou goebbelsovského typu… S mužom, ako je Miloševič, a "ideológiou", ktorú pretvára na zločin, neexistuje šanca vykročiť do budúcnosti, nielen v oblastiach bývalej Juhoslávie; nielen na Balkáne, ale v celej Európe a na celom svete. V mene akej "mierotvorby", v mene akých citov a v mene akých "červených zástav" môže niekto naďalej rokovať s takýmto mužom?
Sarajevo nenávidí bomby. Takže Sarajevo sa neteší z bombardovania Belehradu. Je možné viesť dlhé polemiky o správnosti alebo neúčinnosti bombardovania Srbska, s rovnakými argumentmi v prospech bômb i proti nim. Presvedčenie zaprisahaných európskych mierotvorcov-teoretikov, že ak niekto bombarduje, nie je nutné odpovedať bombami z druhej strany, je pochopiteľné. Ale táto logika má svoje hranice, za ktorými začína byť absurdná a bizarná, a vyvoláva rovnako bizarnú otázku: bolo nutné v mene "mierotvorby" použiť zbrane proti fašizmu, proti koncentrančým táborom, proti etnickým čistkám, proti "übermenschen" pred viac než 50 rokmi? Vieme, kto je vinný, napriek všetkému, čo sa nám stalo.
ZLATKO DIZDAREVIČ, Sarajevo
(Autor je šéfredaktorom
spravodajského magazínu Svijet)
Článok poskytlo SME Helsinské občianske zhromaždenie
