Vraciame sa z Kosova priesmykom na územie Albánska. Z úbočia hory nad albánskou obcou Bajram Curri stúpajú dva stĺpy dymu z horiaceho lesa. "Srbi strieľajú na albánsku stranu z mínometov," hovorí dobrovoľník Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Joseph Gjermeni. Ďalší granát vybuchuje asi 150 metrov od nás. Padáme do blata. Nikto nie je zranený. Joseph Gjermeni študuje vo Veľkej Británii medicínu a z Londýna prišiel do Albánska už vlani, keď sa v Kosove začali prvé masové etnické čistky. Územie, na ktorom sa so štyrmi vojakmi prieskumníkmi pohybujeme, je zrejme predpolím na kosovskom území. Tu sa UCK v najbližšom čase pokúsi otvoriť jeden z logistických koridorov do kosovského vnútrozemia. Pohraničné hory nad Decane a Gojovicou majú najväčšiu šancu stať sa nástupiskom UCK v okamihu, keď bude juhoslovanská armáda úplne oslabená náletmi spojencov. "Potrebujeme, aby im došiel benzín. Potom proti nám nemajú šancu," hovorí Joseph Gjermeni.
Celkový počet vojakov UCK bol ešte nedávno odhadovaný na 20 000 mužov. Väčšina z nich sa nachádza na území Kosova. Slovo armáda v názve UCK je zrejme určené pre budúcnosť. Dnes sú jej jednotky skôr typickým gerilovým vojskom v určitom prechodnom štádiu k regulárnej armáde. Vojaci UCK veľmi často bojujú bez uniforiem a v zmysle partizánskej vojny sa často "menia" na civilných obyvateľov. Iní si obliekajú maskovacie uniformy a športovú obuv. Na blúzke majú nášivku s albánskou orlicou a písmenami UCK. Prakticky všetci sa premiestňujú osobnými vozmi. Je to vojna ošumelých Mercedesov, Fiatov a Opelov. Na albánskom území sme videli i niekoľko obrnených transportérov UCK, ale to boli skôr výnimky.
Joseph má na starosti rozmiestnenie asi 5000 dobrovoľníkov, ktorí do Albánska prišli z Ameriky a z Európy. "Minulý týždeň priviezli špeciálne lietadlá len z USA asi 400 amerických Albáncov," hovorí Joseph. "Reagovali na výzvu na všeobecnú mobilizáciu dobrovoľníkov, ktorú vydala UCK 3. apríla." Medzi dobrovoľníkmi je niekoľko Nemcov a Francúzov. "Pozdravujte Ivana," hovoria mi občas kosovskí bojovníci. Ivan bol českým dobrovoľníkom, ktorý bol vlani na hranici ranený (podľa vtedajších správ sa predstavil ako turista, ktorý sa chcel len "pozrieť" - pozn. r.). Podľa oficiálnych údajov bojovalo ešte vlani v Kosove niekoľko alžírskych dobrovoľníkov, ale tí boli stiahnutí, pretože považovali boj v Kosove za džihád. "Toto nie je žiadna vojna civilizácií," hovorí Joseph. "Je to vojna morálnych princípov, vojna tých, čo považujú vyháňanie celých národov za normálny prostriedok riešenia sporov, s tými, ktorí to na konci storočia v Európe pripustiť nechcú." Vraciame sa na noc do Albánska a ešte na kosovskej strane stretávame ďalšie dva otlčené autobusy zo 60. rokov. Sú plné zle oblečených dobrovoľníkov so samopalmi, ktorí zdvíhajú dva prsty v tvare písmena V.
PRE SME - JAROMÍR ŠTĚTINA,
agentúra Epicentrum,
Tropoje, Albánsko
