BRATISLAVA 24. januára (SITA) - Každý príchod zahraničného investora poteší a zároveň vzbudí otázku. Čím ich tak priťahujeme? Sme lacnou dielňou Európy alebo stredoeurópskou oázou high-tech, kde sú špičkoví odborníci ešte ochotní pracovať za nižšie platy
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ako ich kolegovia vo vyspelých krajinách? Pýta sa v úvode článku český internetový iDnes. Investori žiaľ stále prichádzajú skôr za lacnými českými rukami ako za oslnivými nápadmi a znalosťami "made in Czech".
Svedčí o tom najnovšia štúdia Českého štatistického úradu. Ten k nej využil podklady OECD a investičnej banky Goldman Sachs. "High-tech ekonomika" nehrá v českom hospodárstve významnú úlohu. Moderné odvetvia tvoria len 3,6 percenta HDP. Priemer EÚ je približne 4,5 percenta. Na čele rebríčka sú Spojené štáty s 6,8 percenta. Najvyššie meradlá znesie okrem Ameriky ešte Írsko, krajiny severnej Európy a Kórejská republika.
Do prvej ligy sa dostalo aj Maďarsko, ktoré sa môže s podielom novej ekonomiky smelo zaradiť po boku USA, Británie či Írska. Medzi najmodernejšie štáty sveta však nepatrí ani druhá najsilnejšia ekonomika sveta, Nemecko či Belgicko. Úloha high-tech je v týchto krajinách len o málo výraznejšia ako v ČR.
Odvetvia novej ekonomiky boli pritom hlavnými strojcami obrovskej expanzie americkej ekonomiky v deväťdesiatych rokoch. Hospodárstvo postavené na znalostiach vytiahlo za pomerne krátky čas Írsko z periférie Európy medzi najbohatšie krajiny.
Nielen Íri, ale aj Fíni či Švédi sú dnes vďaka tomu bohatší než Nemci, pokračuje iDnes. Atraktívnu visačku "nová ekonomika" majú informačné a komunikačné technológie, telekomunikácie, elektronika, letecký a kozmický priemysel či finančné služby.
Najsilnejšie stránky ČR - automobilky či strojárske firmy do tejto skupiny nepatria. Práve tieto odvetvia pritom živia najviac jej obyvateľov. Nová ekonomika zamestnáva len približne 152 tisíc ľudí, teda niečo málo viac ako tri percentá. Aj keď politici snívajú o tom, že sa krajina stane druhým Írskom, zatiaľ je od neho na míle vzdialená.
To, čo môže ČR investorom ponúknuť, je totiž hodnota o niekoľko tried nižšia. Z prichádzajúcich zahraničných investorov iba firmy Accenture a IBM túžili najmä po vysokoškolákoch, pri ostatných investíciách dominujú miesta s nižšou kvalifikáciou.
Írskemu vzostupu predchádzali obrovské investície do vzdelania, pripomína iDnes. Kto chce v Írsku na vysokú školu, má šancu. V domácich pomeroch je však vzdelanie stále exkluzívnym tovarom. Rady vysokoškolákov sa v ČR príliš nerozširujú. Štátu stále chýbajú na vysoké školy a vedu a výskum peniaze. V USA má vysokoškolský diplom tretina ľudí, v Írsku viac ako pätina a rýchlo ich pribúda. V Česku môžu investori vyberať len z 9,2 percenta ľudí s porovnateľnou úrovňou vzdelania. Zmena k lepšiemu sa zatiaľ nerysuje. Ani dobrá znalosť angličtiny, bez ktorej sa odvetvia novej ekonomiky nezaobídu, nie je v ČR samozrejmosťou, uzatvára český iDnes.