ila sedem ľudí.

Katastrofa prišla s nocou

Povodeň najviac postihla ľudí vo Vinohradskom okrese. Cesta medzi Benem a Vilokom pripomína mesačnú krajinu. Na hektároch pôdy, kde na jeseň zasiali pšenicu, zostala niekoľkometrová vrstva blata. „Ešte pred dvoma dňami bola cesta neprejazdná, valil sa cez ňu asi dvojmetrový prúd vody,“ hovorí Ilja Michajlovič Slivka z Novín Zakarpatia.

V dedine Tekovo, asi 120 kilometrov juhovýchodne od Užhorodu, zaplavila Tisa 90 percent domov, 265 z nich sa zrútilo. Tí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, bývajú u príbuzných alebo dostali od úradov náhradné ubytovanie. Dvaja starší ľudia sa utopili. Po prívale vody zostali už len nánosy bahna, spadnuté stromy a tony ruín tam, kde ešte pred pár dňami stáli domy. „Veľká voda k nám prišla v pondelok 5. marca okolo ôsmej večer. V rozhlase som počula, že v Maďarsku sa pretrhla hrádza a voda sa valí k nám, nikto nás však neevakuoval. Stihla som akurát zobrať syna a dcéru a spolu s mužom sme ušli za rodičmi do Vinohradova.“ „Nestihli sme zachrániť nič, len vlastné životy“ opisuje situáciu 38-ročná Aňa Morinková.

Ľudia zostali s holými rukami

„Pomáhajú nám všetci. Kedy sa nám podarí dať dom do pôvodného stavu, neviem. Peniaze nemáme a neviem, či sa nám to vôbec niekedy podarí.“ Za obeť povodni padla aj tamojšia škola, do ktorej chodilo 205 detí. „Deti sú teraz v rekreačnom zariadení Teplycj, kde zostanú niekoľko týždňov, kým nedajú školu do poriadku.“

Humanitárna pomoc, smerujúca do Zakarpatska z celej Európy, pomáha v neľudských podmienkach aspoň prežiť. „Každý deň dostaneme jeden chlieb a v poľnej kuchyni nám uvaria obed. Dali nám aj oblečenie a obuv,“ hovorí Aňa.

Stretávame asi dvadsať vojakov z ministerstva pre mimoriadne situácie. „Do Tekova sme prišli pred piatimi dňami. Vedeli sme, čo nás čaká, skutočnosť je však stokrát horšia. Pomáhali sme pri záplavách pred dvoma rokmi, s tým, čo tu napáchala Tisa teraz, sa to nedá ani porovnať. Zažili sme už všeličo, ale to, čo povodeň napáchala v Tekove, Sasove a Černotisove, mi vyrazilo dych,“ hovorí veliteľ jednotky Vladimír Dakov.

Dedinu Sasov delí od Tekova úzka, asi polkilometrová cesta. Následky záplav sú tam ešte horšie. Nápor vody nevydržalo vyše dvesto domov, z kultúrneho strediska zostala len stará premietačka. Veľká voda si vyžiadala aj ľudský život. „Bol to môj sused. Mal už vyše sedemdesiat rokov a slabé srdce. Keď videl, čo sa stalo, dostal infarkt,“ hovorí Elvíra Šejpešová, ktorej z domu zostal stáť len jeden múr. „Mám päťdesiattri rokov a v tomto dome som sa narodila. Život sme si zachraňovali v poslednej chvíli. Nikto nás neupozornil, čo nám hrozí, nestihli sme si zobrať nič. Zostalo mi len to, čo mám na sebe,“ dodáva plačúc.

Voda stúpa, ľudia zostávajú

Blížime sa k Užhorodu. Pri dedine Svoboda postávajú na moste asi tri desiatky ľudí. Cesta sa tu končí. Dedina je pod vodou, ľudia na loďkách a pltiach pozbíjaných z kusov dreva zachraňujú, čo sa ešte dá. „Všetko, čo mám, zostalo v dome. Začal som ho stavať pred dvoma rokmi, keď mi veľká voda zničila dom po rodičoch. Hoci moju rodinu chceli vojaci evakuovať, neodídem. Tri deti a manželka sú na poschodí, zatiaľ máme čo jesť i piť,“ hovorí 38-ročný Ivan Kadar. „Veľká voda prišla pred piatimi dňami. Varovali nás, ľudia však neverili, že by mohla doraziť až k nám, tak zostali. Hlavne starší nechceli opustiť to jediné, čo majú. Voda však stúpa, za posledné dve hodiny o desať centimetrov.“ Ivan začína byť nervózny: „Naša dedina je na najnižšom mieste v okolí, odtiaľ nemá voda kam odísť, takže to môže trvať aj niekoľko týždňov.“

Zatopených je takmer dvesto domov, asi pätnásť sa zrútilo.

Cesty ďalej niet

Cestu do Zvinkova zaliala asi polmetrová voda. S problémami prechádzame až na koniec dediny, kde by nás za normálnych okolností zastavili ukrajinskí colníci. Sme totiž na ukrajinsko-maďarskej hranici. Colnica je však pod vodou a v strede cesty fajčí hŕstka ukrajinských vojakov. „Cesta sa tu končí,“ hovorí jeden z nich a ukazuje na asi päťmetrový úsek, kde teraz preteká časť rozvodnenej Tisy. „Voda nestačila prechádzať, a keď sme nechceli, aby strhla celú cestu, radšej sme prekopali tento úsek.“

Katastrofálne záplavy podľa viacerých štátnych predstaviteľov Zakarpatskej Ukrajiny spôsobila nekontrolovaná ťažba dreva a klčovanie lesov. „Ešte za sovietskej éry sa v lesoch ťažilo bez obmedzenia. Minulý týždeň sa v Užhorode zišla oblastná rada, ktorá rozhodla dočasne obmedziť ťažbu. Aj keby sa ťažiť úplne prestalo, ľuďom to ich domovy už nikdy nevráti,“ uzatvára novinárka Žeňa Gernova z Novín Zakarpatia.