Hlavná tepna v Nazarete sa volá Ulica Pavla VI. a blízke krútiace sa uličky sú lemované kláštormi, chrámami a stánkami so suvenírmi a kresťanskými starožitnosťami. V centre mesta sa nad obchodmi so sladkosťami a zlatníckym tovarom dvíha masívny moderný Chrám zvestovania Panny Márie na mieste, kde jej podľa tradície archaniel Gabriel oznámil, že sa jej narodí spasiteľ. Tlejúci spor medzi nazaretskými kresťanskými a moslimskými obyvateľmi však ničí pokojné prostredie tohto mesta.
Konflikt sa týka polakrového kúska pôdy v tieni chrámu, kde chce mesto vybudovať verejné priestranstvo, ale moslimovia chcú na ňom postaviť veľkú mešitu. Po celé roky obidve komunity - približne 40 000 moslimov a 25 000 kresťanov - žili v Nazarete v pokoji a harmónii. Obidve skupiny sú arabské, Nazaret je najväčším výlučne arabským mestom v Izraeli. Na Veľkonočnú nedeľu v Nazarete vypukli hádky medzi skupinami mladých kresťanov a moslimov sprevádzané hádzaním kameňov. Obe strany rozbíjali okná, napádali domy protivníkov a o niekoľko dní neskoršie začali lietať aj prvé zápalné fľaše na miestne obchody. Ako sa násilie vlastne začalo, nie je známe.
"Je to ako požiar, hovorí starosta Nazaretu Ramiz Džarajsí. "Len čo sa rozhorí na jednom mieste, môže sa rozšíriť na inom." Práve on pred šestnástimi mesiacmi v rámci plánu v hodnote 80 miliónov dolárov na zveľadenie mesta kvôli oslavám v roku 2000 nariadil zbúrať starú školu v blízkosti chrámu, aby mohlo vzniknúť verejné priestranstvo. Rozzúrená skupina moslimov si to vysvetlila tak, že mesto chce postaviť repliku Námestia svätého Petra. Obsadila priestransvo, postavila na ňom nevzhľadný prístrešok z kusov plechu a plechoviek a vyhlásila, že je v skutočnosti na svätej pôde, pretože na pozemku je hrob moslimského učenca. Na pozemku chcú moslimovia za asistencie štátov Perzského zálivu vystavať za dvadsať miliónov dolárov veľkú centrálnu mešitu zakončenú štyrmi vežami a ústredným minaretom s výťahom, na vrchu ktorého bude svietiť laserový polmesiac. "Rok 2000 nepatrí len kresťanom," hovorí Ahmad Zúbí, člen mestskej rady a inžinier. Hoci moslimovia tvrdia, že sporná pôda patrí islamskému pozemkového trustu, mesto usudzuje, že je majetkom izraelskej vlády.
(ČTK)
