Vo veľkom futbale neprichádza zvyčajne nič zadarmo. Aj také európske klubové giganty ako Bayern Mníchov a Manchester United museli na vytúženú účasť vo finále Ligy majstrov čakať 12, resp. 31 rokov! Dosť dlhý čas na to, aby v barcelonskom májovom závere nechcel jeden i druhý dvíhať víťaznú trofej nad vlastné hlavy. Jeden z najatraktívnejších súbojov tohtoročnej súťaže videl v stredu večer turínsky vypredaný štadión Delle Alpi. Juventus, usilujúci sa o štvrtú finálovú účasť po sebe, i pohárovo "vyhladovaný" Manchester ponúkli Európe totálne ofenzívnych deväťdesiat minút. Fanúšik sa v ich priebehu až neveriacky musel chytať za hlavu, či sa hráči na ihrisku náhodou nerozbláznili tak nádherne, že v podvedomí aj zabudli, o čo vlastne v skutočnosti ide. Zápas krásnych zvratov, plynulého prelievania sa hry a vynikajúcich individuálnych výkonov útočníkov držal v napätí. Až odveta odhalila, čo znamená pre Manchester hrot Yorke - Cole, keď má pri absolútnej koncentrácii viac voľného priestoru. Aj 32-ročnému matadorovi Ferrarovi boli dlhoročné defenzívne skúsenosti nanič, keď pred vyrovnávajúcim gólom na 2:2 nechal na zlomok sekundy Yorka bez kontaktu "plávať" vo vzduchu a hlavou poslať loptu do ľubovoľného kúta Peruzziho bránky. Juventusu nezdravo stúplo do hlavy neuveriteľne rýchle dvojgólové vedenie, po ktorom by sa zložil nejeden súper. Taliani laxne a bez tvrdšieho odporu pustili na seba anglický tlak a ten mal aj pri neúčasti Giggsa a Scholesa zničujúcu silu a predovšetkým efektivitu. Hoci Zidane rozdelil niekoľko skvelých finálnych prihrávok, jeho výkon postupne klesal a s ním aj najúspešnejší európsky klub posledných troch rokov.
Po remíze 3:3 v Kyjeve na mníchovskom Olympijskom štadióne neposunul Bayern do finále ani tak jediný gól Baslera (Nemcom stačila aj bezgólová remíza), ako fantastický výkon Olivera Kahna, ktorého tréner Ottmar Hitzfeld bezprostredne po zápase korunoval za najlepšieho brankára sveta. Ešte pred pár dňami obrovský otáznik v zostave nemeckého vicemajstra (v ligovom zápase s Kaiserlsuaternom si zranil palec na pravej nohe) vyšperkoval finálovú účasť bavorského tímu zákrokmi z kategórie zázračných. Vďaka reflexu, predvídavosti a orientácii vo svojom území chytil proti Dynamu štyri čisté góly! Dva hneď v úvode, keď sa viditeľne nervózny Bayern nechal zaskočiť náporom hostí, ktorí skúsili "hurá systém". Dobre eliminovaný Ševčenko sa však výraznejšie nepresadil, do prestávky mal iba jediný strelecký pokus. Po nej už domáci rutinne kontrolovali semifinálový vývoj, ktorý prikrášlil kontroverzný Basler nechytateľnou strelou od pravej žrde do Šovkovského siete.
Finále by tak mohlo dostať aj mierne pozmeňujúci, no pritom nijako nedegradujúci názov - finále Ligy vicemajstrov. Obaja súperi totiž vlani skončili vo svojich krajinách na druhých miestach a zhodou okolností ich žreb zviedol aj do tej istej D-skupiny základnej časti, ktorú Nemci prezieravo nazvali "skupinou smrti". Dva vzájomné zápasy Bayernu s Manchestrom v nej nemali víťaza (2:2, 1:1), no v Barcelone na Nou Campe sa už musí rozhodnúť. MIROSLAV BUKOV
