Brusel 24. januára (TASR) - Európska únia podľa všetkého uvažuje, že finančne podporí skorší odchod poľnohospodárov do dôchodku v budúcich členských krajinách, ktoré by mali do EÚ vstúpiť v roku 2004.
Takýto režim by podľa predstaviteľov EÚ mal byť súčasťou dlho očakávaného návrhu o riešení finančných otázok v procese rozšírenia, ktorý na budúci týždeň 30. januára predloží Európska komisia.
Systém podpory skoršieho odchodu do dôchodku a rozsiahla finančná pomoc na modernizáciu by mali pomôcť kandidátskym krajinám ozdraviť zastaraný poľnohospodársky sektor, ale do istej miery slúžiť aj ako kompenzácia farmárom nových členských krajín za to, že nedostanú hneď po svojom vstupe priame platby v plnej výške.
Budúcotýždňový návrh EK podľa väčšiny zdrojov sklame kandidátske krajiny, pretože navrhne len postupné zavádzanie priamych platieb v priebehu možno až desiatich rokov, pričom hneď po vstupe sa bude výška podpory pohybovať len na úrovni 20-25 percent z toho, čo dostávajú terajšie členské štáty.
"Systémy pomoci na modernizáciu, zlepšenie hygienických predpisov alebo skoršie odchody do dôchodku budú lepšie pre nevyhnutné reformy ich poľnohospodárskych sektorov," vysvetlil dnes zámery EÚ jeden z jej predstaviteľov.
Podľa jeho slov by skoršie odchody do dôchodku mohli vylepšiť situáciu v roztrieštenom a presýtenom agrosektore v Poľsku, kde existujú až dva milióny prevažne malých fariem a kde v poľnohospodárstve pracuje 25 percent celej pracovnej sily. Pre porovnanie - v celej EÚ evidujú len 7,5 milióna fariem a zamestnanosť v agrosektore pod piatimi percentami.
Poľnohospodárske sektory v ostatných deviatich kandidátskych krajinách, s ktorých vstupom sa počíta v roku 2004, by mali priniesť pre rozpočet EÚ menej problémov ako Poľsko.
Poskytnutie priamych platieb farmárom v plnej výške by kvôli Poľsku neúnosne zaťažilo rozpočet únie, ich postupné zavádzanie v priebehu 10 rokov zo začiatočnej hodnoty 25 percent však určite sklame všetky kandidátske krajiny, ktoré opakovane deklarujú, že očakávajú podporu v plnej výške od prvého dňa členstva.
Ani takéto obmedzenie pomoci kandidátom sa však nemusí zdať dostatočné Nemecku, ktoré chce výdavky na rozšírenie minimalizovať a najmä pred septembrovými voľbami si pred svojimi voličmi nemôžu vládne strany dovoliť rozhadzovať ich peniaze. Nemecko je totiž najväčším prispievateľom do spoločného rozpočtu EÚ.
Bruselskí diplomati pripúšťajú, že EÚ môže kandidátskym krajinám ako odškodné za neúplné platby povoliť ochranu svojich trhov s potravinami pomocou ciel aj po vstupe do únie.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
