V piatok, v predvečer svojej šesťdesiatky, zozval oslávenec Ján Melkovič do bratislavského Zichyho paláca svojich priateľov, aby sa spoločne veselili z jeho narodeninového jubilea. Soiré "Chat noir" teda čierny kocúr malo jedno pravidlo. Každý z hostí - gratulantov musel byť zároveň účinkujúcim. A tak za klavír okrem Jána Melkoviča zasadali aj mnohí ďalší hudobníci. Samozrejme, nechýbalo Radošinské naivné divadlo, ktoré spoločne so Stanom Štepkom nachystalo gro programu. Okrem naivných hercov však vystúpili desiatky ďalších priateľov. Spievali, hrali, spomínali, či ukazovali, ako ho za tie roky priateľstva vedia napodobniť. Bezkonkurenčne najodpozorovanejšieho ho má Jaro Filip, tromfol dokonca aj imitátora z povolania Rasťa Piška. Ten bol tiež medzi gratulantmi, rovnako ako Július Satinský so synom Jankom, Tomáš Janovic, Darina Abrahámová a ďalší. Každý priniesol spomienku, ktorá ho púta k Jankovi, takže v ten večer sa odkrýval nielen umelecký, ale aj ľudský rozmer čerstvého šesťdesiatnika. Napríklad klavirista Ivan Gajan mu vraj vďačí, že sa vôbec stal muzikantom. Počas štúdií nemal kde bývať a Janko Melkovič mu ponúkol, že môže prespávať u neho. Dodnes to považuje za jednu z najzásadnejších vecí, ktorú preňho kto kedy urobil. Výtvarník Michal Studený zasa prezradil, že muzikant je tak trochu spoluautorom jeho obrazov, lebo mu na ne pomáha hľadať štvorlístky. No a Ľubo Feldek zaspomínal, ako spolu v šesťdesiatom šiestom debutovali v divadle hrou pre deti Botafogo. Premiéra je to dodnes nezabudnuteľná, lebo Feldekovci sa z nej síce vrátili až ráno, no J. Melkovič až o šesť mesiacov. Vraj "uviazol" u jednej z dvojčiat - hrdiniek hry, ktoré hrali dve mimoriadne pekné dievčatá. Čas však nezastavíš a tentoraz sa oslávenec nestratil. Vo všetkej počestnosti si vypočul piesne, ktoré svojmu pedagógovi venovala Feldekova dcéra Katka. A ešte horúcu báseň, ktorú mu spisovateľ daroval okrem spomienky.

(bd)