Predčasne zosnulý spolupútnik mladej básnickej generácie 60. rokov Václav Hrabě (13. 6. 1940 - 5. 3. 1965), ktorého vlastná doba veľmi nepoznala, sa dočkal za svojho života iba sporadickej časopiseckej publikovanosti. Na prelome 60. a 70. rokov sa však postupne začali opäť objavovať jeho básne v knižných útlych zväzkoch (Stop-time, 1969; Blues v modré a bílé, 1977) a neskôr už v rozšírenejších výberoch (Blues pro bláznivou holku, 1990; Blues, 1995). Hrabě sa stal nesmierne vyhľadávaným básnikom okrem iného aj preto, že sa jeho verše, písané pôvodne v úzkom prepojení na džezovú hudbu, ukázali ako mimoriadne nosné rovnako tak v rockovej hudbe (najmä Vladimír Mišík a ETC…, napríklad Variace na renesanční téma, Tma stéká do kaluží, Ty II a p.). Napísal však aj divadelnú hru Margot (rukopis sa stratil) a niekoľko poviedok, z ktorých sa dochovala jediná - Horečka (po prvýkrát vyšla v revue Divoké víno v roku 1967). Rovnako ako poézia je táto krátka próza charakteristická spontánnosťou výpovede a pokusom o čo najautentickejší popis atmosféry toho času. Dvojjediná rozprávačská línia ("nadhľadový" rozprávač sa strieda s hlavným hrdinom) popisuje príbeh jedného dňa rozvrhnutý do kvarteta kapitoliek (noc, dopoludnie, odpoludnie, večer). V pôsobivom rytme viet sa objavuje štylizovaný obrázok Prahy s presvedčivými "situačkami" ("kocovinové" ráno v automate Koruna) a intarziami úryvkov autorského divadelného predstavenia hlavného hrdinu i hudobných textov. Vlastný príbeh nešťastnej lásky študenta Jana a džezovej speváčky Alice neprináša v podstate nič prekvapujúceho a je v zásade predvídateľný. V konečnom dôsledku spozorujeme, že život sa za tých viac ako tridsať rokov od napísania poviedky v princípe ani veľmi nezmenil (ak prehliadneme vonkajšie pozlátka). Reálie sa síce trocha menia, jedno je však isté - slušný a zaujímavý autor s príkladným intelektuálnym potenciálom a nechuťou k efektnosti zanechal po sebe iba torzo práce a čitateľovi môže byť len ľúto, že tepna tvorivosti Václava Hraběho bola príliš skoro preťatá. PAVEL MALOVIČ
(Autor je spolupracovníkom SME)