Bez ministra zahraničia Joschku Fischera by už pravdepodobne červeno-zelená koalícia v Nemecku bola minulosťou. Len Fischer, najväčšia autorita strany, dokázal pacifisticky naladených Zelených zainteresovať na celé týždne do vojny v Kosove. A nielen to, Fischer postupuje ešte ďalej v snahe nadradiť štátny záujem nad stranícky. To nie je iba ťažké rozhodnutie. Skôr ide o revolúciu v myslení Zelených. Keď Fischer spolu s odborníčkou na obrannú politiku Angelikou Beerovou odôvodňuje útok na Juhosláviu tým, že neexistujú žiadne iné alternatívy, napĺňa tým najhoršie vízie, aké len môže mať radový člen Zelených. Načo teda treba politické angažovanie, keď beztak neexistuje alternatíva dokonca ani k vojne? Tak sa súhlas zelenej špičky s politikou koalície premieta do stále latentnejšieho antiamerikanizmu radových členov - členská základňa znovu hovorí o NATO ako o militaristickej organizácii, ako keby ani nedošlo v roku 1989 k pádu berlínskeho múru.
Keď pred tromi rokmi na zjazde v Brémach plénum rozhodlo o nesúhlase s vyslaním vojakov Bundeswehru do Bosny, podarilo sa mu získať iba približne tretinu delegátov, ktorí hlasovali proti. Odvtedy sa Fischer vyhýba ďalšej otvorenej konfrontácii so stranou. Na jeho skrytej rozhodnosti zmeniť kurz Zelených sa však nič nezmenilo. "Precíznosťou v morálke" nazval odmietanie a zároveň používanie násilia s cieľom zabrániť genocíde. "Nikdy viac Osvienčim, to je v mojich očiach jediný možný základ berlínskej republiky," povedal koncom minulého roka francúzskemu intelektuálovi Bernardovi-Henry Lévymu.
Na mimoriadnom zjazde strany dňa 13. mája je Fischer pripravený o tomto chápaní morálky presvedčiť väčšinu Zelených. Minister zahraničia ich až dodnes viedol do súčasnej pozície, ktorú nemôžu okamžite opustiť bez poškvrny. Bez spoluzodpovednosti za vládu by prominentní predstavitelia strany dnes s istotou stáli ako za starých čias na námestiach a protestovali proti vojne. Avšak Zelení tentoraz s náletmi súhlasili. A aj keď ich niektorí - ako napríklad minister životného prostredia Jürgen Trittin - označili za "chybu", držia sa naďalej straníckej línie. Od skončenia mimoriadneho zjazdu vládnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka totiž vedia, že nezávisle od ich účasti vo vláde bude vláda pokračovať v nastúpenom kurze.
Ak to teda vecne zhrnieme, zotrvanie Zelených v koalícii prináša tejto strane menej rizík ako prípadné vystúpenie z nej. A keby tak strana rozhodla, uchovala by si možno vlastnú pacifistickú "podstatu bytia", avšak stratila by Fischera a vojna by pokračovala ďalej. Iba on zaručuje strane "schopnosť podieľať sa na vláde", čo je vec nevyhnutne nutná na ďalšie prežitie. V aktuálnej kríze celá strana cíti, do akej miery závisí od svojho ministra zahraničia. Proti tomu sa dá urobiť len jedno: prenechať Fischerovi väčšiu zodpovednosť za zahojenie "zelených" duší a zvoliť ho za predsedu.
RICHARD MENCZER, Berlín
(Autor je doktorantom na Slobodnej univerzite Berlín)
