Vuk Draškovič (na snímke Reuters) sa preslávil na prelome rokov 1996-97 ako jeden z troch vodcov opozičného združenia Zajedno, ktoré spolu so študentmi celé mesiace denne protestovalo proti Miloševičovej vláde v uliciach Belehradu. Do politiky vstúpil pôvodne so silne nacionalistickými postojmi. Tie však postupom času zmiernil a zameral sa na propagovanie národnostnej tolerancie. Už v roku 1991 napríklad vyzýval prezidenta Miloševiča, aby podpísal návrh dohody o globálnom urovnaní juhoslovanskej krízy z Haagu predložený expertmi vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Charizmatický, vlasatý a neustále emóciami nabitý Draškovič bol najviditeľnejším a najhlasnejším predákom Zajedno. Mnohokrát vyzval Miloševiča na odstúpenie a obvinil ho zo všetkých možných zločinov. Dokonca vyzval vo februári 1997 juhoslovanskú vládu, aby zasiahla do vtedajšej krízy. Zajedno sa však neskôr rozpadlo pre vnútorné nezhody. Draškovič pomerne prekvapivo vstúpil 18. januára 1999 do vlády Slobodana Miloševiča ako vicepremiér pre medzinárodné záležitosti.
Bývalý komunista Draškovič pracoval po štúdiách práv ako redaktor juhoslovanskej štátnej tlačovej agentúry Tanjug, okrem iného v Afrike. Pri svojej službe v zambijskej Lusake sa výrazne "preslávil", keď ako jediný novinár poslal do sveta falošnú správu o začatí vojny medzi Mozambikom a Rodéziou. Potom sa vrátil do vlasti, editoval rôzne stranícke a odborárske noviny a usilovne sa venoval písaniu. Popularitu si získal svojou prvotinou, románom Sudca. Kniha hovorí o sudcovi, ktorý sa postaví proti špinavým praktikám vládnuceho Titovho režimu a nakoniec sa stane jeho ďalšou obeťou. V nasledujúcej románovej trilógii Nôž, Motlitba I a Motlitba II a v knihe Ruský konzul písal o nacionalistických vášniach, genocíde a nenávisti. Práve kvôli pôsobivým popisom brutalít páchaných na Srboch si vyslúžil nálepku roznecovateľa srbského nacionalizmu. Už ako zarytý antikomunista založil Draškovič v roku 1990 Srbské hnutie obnovy a dvakrát (1990 a 1992) neúspešne kandidoval za srbského prezidenta.
Pozoruhodný je výrok Draškoviča z konca minulého roka, keď NATO hrozilo Juhoslávii náletmi, ak sa nestiahne z Kosova. "Ak by Miloševič zradil, pôjdem na čele miliónov Srbov oslobodiť Kosovo," tvrdil Draškovič podľa slov zvláštneho vyslanca OSN pre ľudské práva v bývalej Juhoslávii Jiřího Dienstbiera. (ČTK, bj)
