Známy americký reverend Jesse Jackson dokázal vyjednať s juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom prepustenie troch amerických vojakov väznených vyše mesiaca srbskými úradmi. Lenže Jackson, ktorý sa už v minulosti blysol podobnými akciami, keď dokázal doviesť domov amerického pilota zostreleného nad Libanonom sýrskou armádou a neskôr dokonca vybavil oslobodenie päťsto rukojemníkov - pracovníkov na vrtných vežiach v Iraku počas vojny v Perzskom zálive, urobil Miloševičovi ešte protislužbu. Pre Billa Clintona priviezol štvorbodový návrh juhoslovanského prezidenta na vyriešenie súčasnej balkánskej krízy. Na verejnosť preniklo iba to, že plán obsahuje Miloševičov návrh na spôsob angažovania sa medzinárodných síl v Kosove po návrate kosovských Albáncov do ich domovov. To je podstata problému, ako aj podstata rozporov medzi vedením NATO, Miloševičom, ale aj Moskvou. Kým doterajší návrh NATO spočíva v prítomnosti ozbrojených medzinárodných síl v Kosove plne v réžii NATO, juhoslovanský diktátor sa tento plán prijať zdráha. Nesúhlasí ani s odchodom juhoslovanských vojakov z Kosova. Zatiaľ je iba ochotný prijať medzinárodné mierové sily pod značkou OSN, ale aj to len vo vojenských uniformách - teda neozbrojených, ako pred časom oznámil Viktorovi Černomyrdinovi, Jeľcinovmu špeciálnemu vyslancovi pre Balkán.

Černomyrdin, podobne ako reverend Jackson, včera priniesol do Washingtonu obsah najnovšej ruskej mierovej iniciatívy, aj keď určite nie takej bombastickej. Rusi sú oveľa realistickejší a už zrejme aspoň trochu pochopili, že belehradský "tvrdý muž" má vyslovene svojské názory nielen na balkánsku situáciu, ale aj na vývoj vo svete. Miloševič ráta s tým, že sa mu podarilo prepustením troch zajatých amerických vojakov získať aspoň časť verejnej mienky či dokonca aj niektorých amerických politikov na svoju stranu. Jacksona, ale našťastie nie Miloševiča pochválil za úspešnú diplomatickú misiu dokonca Trent Lott, vodca republikánskej väčšiny v Senáte, ale pochvala sa mu neušla od nesmierne vplyvného republikánskeho senátora Johna McCaina, ktorý kedysi sám pobudol vo vietnamskom zajateckom tábore ako pilot zostreleného lietadla. Akciu považuje za vydieranie z Miloševičovej strany.

Aj Bill Clinton vie, že Miloševič by chcel z tejto udalosti vyťažiť, a medzitým ktovie, čo robia jeho zabijaci v Kosove. Bill Clinton, pravdaže, prepustenie troch vojakov uvítal a vyjadril spokojnosť, že sa čoskoro stretnú so svojimi rodinami vo vlastných domovoch, ale hneď dodal, že pre vyše milióna kosovských Albáncov je podobná perspektíva ešte veľmi vzdialená. Zdá sa však, že Miloševič predsa len musí cítiť, že jeho pozícia slabne. Preto sa chytá každého prostriedku, ktorým by mohol rozdrobiť medzinárodnú verejnú mienku. Lenže aliancia a najmä americké politické a vojenské velenie sa nechystá dopustiť ďalších chýb, aké sa nazbierali počas dlhoročných kontaktov s Miloševičom. A tak letecká sila zostáva zatiaľ hlavnou diplomatickou odpoveďou demokratického sveta. Miloševič predsa nebude diktovať podmienky mieru. MICHAL HAVRAN