Prezidentské voľby, ktoré sa začínajú v Bielorusku 6. mája, patria medzi najparadoxnejšie v európskej povojnovej histórii. Vypísal ich medzinárodným spoločenstvom uznávaný bieloruský parlament, ktorý prezident Alexander Lukašenko v roku 1996 v rozpore s ústavou rozpustil, a sám prijal doplnky ústavy, podľa ktorých môže zostať vo funkcii nie päť rokov, ako stanovuje zákon, ale celých sedem. Predseda Ústrednej volebnej komisie Viktor Gončar poskytol rozhovor spolupracovníkom SME štyri dni pred začiatkom prezidentských volieb.

Aká právna norma dáva prezidentovi Lukašenkovi právo predĺžiť si svoje volebné obdobie o dva roky?

"Prezident je volený priamym hlasovaním na päť rokov. Ako profesionálny právnik môžem len ťažko vysvetliť, aká zákonná norma dáva právo Lukašenkovi predĺžiť si svoj mandát. On sa odvoláva na zmenu ústavy, ktorú urobil na základe referenda na jeseň roku 1996. Zmeny v hlavnom zákone krajiny akoby dávali prezidentovi právo počítať svoje päťročné volebné obdobie nie od roku 1994, keď ho zvolili, ale od roku 1996, keď bola doplnená ústava. Samozrejme, nemá to žiadnu právnu ani všeobecnú logiku. Žiadne dôvody na predĺženie mandátu prezidenta neexistujú."

Kedy sa podľa vás končí volebné obdobie prezidenta?

"20. júla 1999. Päť rokov po tom, čo bol v roku 1994 zákonne zvolený."

Voľby vypisuje Najvyšší soviet, parlament Bieloruska. Mnoho poslancov trinásteho, naposledy zvoleného Najvyššieho sovietu však ani nesmie do svojej budovy. Existuje ešte Najvyšší soviet?

"Podľa ústavy je stále jediným zákonodarným orgánom krajiny. Je volený na 5 rokov a trinásty Najvyšší soviet začal pracovať v roku 1995, takže jeho právomoci sa končia v roku 2000. Súčasná ústava presne stanovuje, kedy môže byť parlament rozpustený. Keď vypršia jeho právomoci alebo keď poslanci sami seba rozpustia. To však musí Najvyšší soviet dvoma tretinami hlasov odhlasovať. Dôvody na rozpustenie, ktoré si vymyslel Lukašenko, nemajú s právom nič spoločné."

Čo konkrétne prezident proti parlamentu podnikol?

"V roku 1996, v dôsledku tzv. zmien ústavy bola z časti poslancov Najvyššieho sovietu vytvorená akási snemovňa zástupcov. Tá akoby plní funkciu parlamentu. Podľa zákona o rozpustení parlamentu, ktorý však nikto neprijal, tvoria snemovňu bývalí poslanci po schválení prezidentom. Fakticky Lukašenko vybral z poslancov trinásteho Najvyššieho sovietu tých, ktorí sa mu hodili a vymenoval ich do snemovne."

Povedali ste, že "neposlušní" poslanci boli zbavení právomocí špeciálnym zákonom. Kto ho prijal, keď parlament bol rozohnaný?

"Bohužiaľ, som nútený používať právnickú terminológiu, ale ide de facto o kvázizákony. Tento bol prijatý skupinou poslancov, ktorí sa zišli v budove bývalého Ústredného výboru Komsomolu. Tam sto ľudí hlasovaním podporilo rozhodnutie Lukašenka o rozpustení parlamentu."

Ako v takej situácii funguje Ústredná volebná komisia a aký je jej status?

"Právne je náš status nenapadnuteľný. Pretože volebná komisia sa sformovala presne podľa zákona. Niektorých členov navrhovali pracovné kolektívy, niektorých spoločenské organizácie a Najvyšší soviet odhlasoval vytvorenie Ústrednej volebnej komisie. Faktický status je však zložitejší. Pracujeme v úplne abnormálnych podmienkach. Konáme, akoby neexistoval tento režim, neexistovali represie, akoby nám nikto nekládol prekážky. V tom je naša hlavná sila a vďaka tomu dnes v Bielorusku existuje už niekoľko alternatívnych mocenských štruktúr. Existuje ústredná volebná komisia vymenovaná Lukašenkom, ale pracujeme i my, komisia sformovaná Najvyšším sovietom. To je, samozrejme, nebezpečný stav. Akékoľvek reálne dvojvládie je, žiaľ, priamou cestou k občianskej vojne."

Ako sa prezident správa k vašej volebnej komisii?

"Všetkých jej členov bez výnimky buď zatkli, alebo potrestali administratívnou pokutou. Ja ako predseda komisie som si odsedel desať dní vo väzení za zvolanie údajne nepovolenej schôdze. Usporiadal som 26. februára oficiálne rokovanie Ústrednej volebnej komisie."

Ak vás polícia zatkla pri obyčajnej schôdzi, ako chcete uskutočniť samotné voľby?

"V skutočnosti všetky tieto represie vyvolávajú opačnú reakciu, než chce moc. Dnes v celej republike funguje 180 regionálnych volebných komisií, v ktorých pracuje 2300 ľudí, a 2200 okrskových komisií, v ktorých pracuje 14-tisíc ľudí. Vďaka tejto masovej účasti vo volebnej kampani moc nemá možnosť ani silu zlikvidovať represiami všetkých členov volebných komisií. Technológiu hlasovania tiež prispôsobujeme tlaku mocenských orgánov. Nie je možné organizovať stále volebné miesta. Preto sme prijali špeciálne, zákonom podložené uznesenie. Podľa neho sa bude hlasovať podľa záložného variantu. Keď nemôže prísť volič k urne, príde urna k voličovi. Zákon totiž pripúšťa, že volič môže hlasovať doma, v mieste svojho bydliska. Síce iba z vážnych dôvodov, ale keďže celá krajina má vážne dôvody na to, že nemôže prísť k voľbám, povolili sme používanie mobilných urien. Od 6. do 16. mája budú volebné komisie obchádzať voličov. Podľa môjho odhadu odhlasuje 70 percent zo všetkých zaregistrovaných voličov."

Koľko je zaregistrovaných kandidátov na prezidentské kreslo?

"Zákon nám prikazuje, že smieme zaregistrovať kandidáta, ak prinesie 100-tisíc podpisov občanov na svoju podporu. Túto podmienku splnili len dvaja kandidáti. Bývalý premiér Michail Čigir a vodca najväčšej politickej strany Ľudový front Zenon Pozňak."

Ale jeden sedí vo väzení a druhý je v zahraničí…

"To je trochu paradox našej predvolebnej kampane. Preto teraz prebieha naozaj najvýznamnejšia etapa volieb - agitácia. Jeden kandidát je vo väzení, druhý, Zenon Pozňak - rovnako vinou moci - musel odísť do politickej emigrácie. Situácia, ktorá nemá v povojnovej európskej histórii obdobu. Napokon, celá naša volebná kampaň nemá analógiu. Nestalo sa, aby alternatívna volebná komisia dokázala zorganizovať reálne prezidentské voľby."

Nikto z vás asi neverí, že prezident Lukašenko vám poďakuje za prácu a po voľbách dobrovoľne odíde do dôchodku. Čo hodláte robiť v prípade, že nový prezident bude zvolený a starý si to nebude všímať?

"To, čo robí Lukašenko, nás zaujíma zo všetkého najmenej. Pretože vieme, akú má cenu. V súčasnosti je úlohou všetkých zdravo mysliacich ľudí vytvoriť ústavné podmienky na zosadenie Lukašenka. Bez ohľadu na to, či bude zvolený nový prezident - dúfam, že bude - celá akcia smeruje k tomu, aby bol Lukašenko zbavený legitimity. Samotná volebná kampaň opäť už niekoľký raz potvrdila, že v Bielorusku je dostatok zdravo mysliacich ľudí, ktorí dokážu zmeniť situáciu v krajine. Tvrdo ako pragmatik vyhlasujem, že táto kampaň je možno prvým, možno posledným naším krokom. Ale po 20. júli bude v Bielorusku iný prezident."

Ako by sa podľa vás medzinárodné spoločenstvo malo po 20. júli správať k Alexandrovi Lukašenkovi?

"Medzinárodné spoločenstvo nemôže zmeniť situáciu u nás, ak ju nezmeníme my sami. Aký zmysel bude mať nejaká deklarácia, v ktorej svet vyhlási, že neuznáva Lukašenka. Ak ho bude podporovať Rusko, keď bude dostávať ako teraz zjavné i skryté dotácie, bude pokračovať fakticky v plnení funkcie prezidenta. I keby ho ako legitímneho prezidenta Bieloruska nikto neuznával. Myslím si, že medzinárodné spoločenstvo uzná novozvolené štruktúry moci, ktoré vzniknú po 20. júli, až bude Lukašenko reálne zbavený funkcie a až nové orgány budú kontrolovať situáciu v krajine."

Budú sa volieb zúčastňovať medzinárodní pozorovatelia, napríklad z OBSE?

"Nechcem charakterizovať pozíciu konzultatívno-pozorovateľskej skupiny OBSE u nás, pretože odráža skôr pozíciu Nemecka než OBSE. Ale pracovné kontakty udržiavame. Pozorovatelia môžu byť oficiálne pozvaní, žiaľ, iba so súhlasom vlády. Preto sme sa dohovorili s politickými stranami, parlamentmi rôznych krajín, spoločenskými organizáciami a hnutiami na ochranu ľudských práv, že ich predstavitelia prídu nie ako oficiálni pozorovatelia, ale ako členovia osobitných misií. Je to jeden z vážnych faktorov, ktorý môže zabrániť masovým represiám voči členom volebných komisií."

Majú kandidáti opozície dostatočný prístup k oznamovacím prostriedkom?

"Žiaľ, možnosti sú minimálne. Celkový náklad všetkých opozičných denníkov je 150-tisíc, čo je na desaťmiliónovú krajinu smiešne. Opozícia nemá vôbec prístup k elektronickým oznamovacím prostriedkom. Napriek tomu sme počas kampane dosiahli informačný prielom. Kampaň zasiahla každého obyvateľa krajiny. Predstavte si, že na asi 2000 členoch komisií sa páchali represie. Každý z nich má rodinu, známych. Sama moc vyprovokovala záujem o voľby."

Máte strach z väzenia?

"Pre mňa to nie je problém. Nechcem si robiť reklamu, ale to je výsledok zhody okolností. Pokiaľ neodíde Lukašenko, bude život v tejto krajine strašný. Väzenie je síce väzenie a v Bielorusku to platí dvakrát. Nedaj boh, aby, niekto na vlastné oči videl, v akých podmienkach sú v Bielorusku držaní väzni - ako dobytok. Napriek tomu nemám so strachom žiadny problém. Už som si dávno vybral. Nepatrím k radikálom. Ale sám život ma donútil ísť takou cestou, že ma už začali považovať za súčasť radikálneho krídla opozície."

Čo pre vás znamená slovo sloboda?

"Možnosť sebarealizácie."

PETRA PROCHÁZKOVÁ

JAROMÍR ŠTĚTINA,

agentúra Epicentrum, Minsk