a, ktorý už tradične pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače 3. mája VON zverejňuje. Najvyšší juhoslovanský predstaviteľ na potláčanie nezávislého informovania verejnosti využíval také metódy, ako je zastrašovanie, fyzické útoky, drastické pokuty alebo odňatie licencií na vysielanie.
Na ďalších "medailových priečkach" sa umiestnil čínsky prezident Ťiang Ce-min a najvyšší kubánsky predstaviteľ Fidel Castro. Potom nasleduje prezident Konžskej demokratickej republiky Laurent-Désiré Kabila, etiópsky premiér Meles Zenawi a najvyšší tuniský predstaviteľ Zín Ábidín bin Alí. Svoje závery o slobode tlače zverejnila aj medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), ktorej výročná správa oceňuje slobodu tlače v strednej Európe, v ČR, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku a tiež vyzdvihuje pokrok dosiahnutý pobaltskými štátmi a Slovenskom.
Podľa RSF, nepočítajúc výšku platu, už nič neodlišuje slovinských, maďarských, poľských a českých novinárov od ich západoeurópskych kolegov. RSF venujú Slovensku samostatnú analýzu. V roku 1998 boli novinári zaoberajúci sa citlivými témami ako práva menšín, činnosť tajných služieb a financovanie vládneho HZDS obeťami vandalizmu, nevysvetlených agresií alebo ohováračských kampaní, uvádza správa a pripomína, že štátna televízia venovala volebnej kampani HZDS viac než polovicu času, zatiaľ čo opozícii asi 15 percent.
Podľa údajov Svetovej asociácie novín (WAN) bolo v roku 1998 zabitých dvadsaťosem novinárov, pričom RSF uvádza nižší údaj - 19. Väčšina zabitých novinárov v roku 1998 však nezahynula v ozbrojených konfliktoch, ale šlo predovšetkým o obete medzi tými, čo sa zaoberali prípadmi korupcie alebo stykmi politikov s mafiou. Počet uväznených novinárov za výkon povolania zostáva na doterajšej úrovni. Podľa RSF je vo väzeniach približne 100 novinárov, podľa WAN je to presne 117 novinárov. Podľa WAN sa "cenzúra a ďalšie formy obmedzovania tlače uplatňujú v 119 krajinách". RSF zistili, že v roku 1998 sa cenzúra uplatnila v 501 písaných a elektronických médiách.
