ku 1999, ktorý prekonal očakávania analytikov, keď dosiahol 4,5 percenta, v apríli bolo v najväčšej svetovej ekonomike vytvorených viac ako 230-tisíc nových pracovných miest. Týmto sa miera nezamestnanosti dostala v USA na svoje doterajšiu minimálnu úroveň 4,3 percenta. Počas trvania jednej z najdlhších ekonomických expanzií Spojených štátov bolo už v tejto krajine vytvorených približne 15 mil. pracovných miest, pričom najviac ich bolo vytvorených v maloobchode.
Americká ekonomika ešte stále vykazuje známky toho, že sa nezačala prehrievať, kde rýchly rast by bol iba krátkodobý a výkon hospodárstva by sa dostal nad svoje možnosti. Najväčšia ekonomika však ešte stále ukazuje svetu svoju silu a zdravie, kým ostatné rozvinuté krajiny sa boria s hospodárskymi problémami odvolávajúc sa na svetovú finančnú krízu.
Jedným z hlavných rizík rastu počtu zamestnaných je vytvorenie napätia na trhu práce, keď firmy nebudú mať koho zamestnať, čo by malo za následok vytvorenie inflačných tlakov. Nedostatok voľných pracovných síl na trhu by mohol viesť k nárastu miezd, a tým aj podporiť rast inflácie. Aj keď počet nezamestnaných sa v posledných rokoch prudko znížil, mzdy za posledný rok rástli iba o 3,2 percenta, kým v apríli tohto roka priemerná hodinová mzda stúpla iba o 0,2 percenta, čo je najpomalšie tempo za posledné 3 roky. Podľa niektorých ekonómov môžu USA za bezinflačný rast ekonomiky vďačiť posilňujúcej produktivite pracovníkov.
Guvernér centrálnej banky USA, Federálneho rezervného systému (Fed), Alan Greenspan minulý týždeň potvrdil, že nedostatok pracovných síl môže byť jednou z hlavných príčin spomalenia nárastu americkej ekonomiky. Na druhej strane americké trhy sa obávajú, že ak sa rast bude naďalej zrýchľovať, Fed zvýši úrokovú mieru, čo povedie k oslabeniu cien akcií a dlhopisov.
