Sobotňajší zásah čínskeho veľvyslanectva v Belehrade raketami odpálenými lietadlami NATO prišiel v čase, keď medzi Pekingom a Washingtonom panuje mimoriadne napätie. Spory sa začali tým, že USA obvinili Čínu z krádeže vojenského tajomstva, ktoré jej má údajne umožniť výrobu jadrových rakiet. Čínske vedenie to však rezolútne odmietlo. Dlhodobé nezhody medzi oboma veľmocami jestvujú aj v otázke vstupu Číny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Spojené štáty podmieňujú členstvo Číny v tejto medzinárodnej organizácii z pohľadu Pekingu neprijateľnými ústupkami. Nedávno čínsku vládu rozhnevalo rozhodnutie USA po rokoch opäť podporiť rezolúciu OSN odsudzujúcu porušovanie ľudských práv v Číne.
Zhoršujúce sa vzájomné vzťahy sa pokúsil napraviť čínsky premiér Ču Žung-ťi, ktorý bol začiatkom apríla na návšteve v USA. Túto návštevu však poznačili nielen pokračujúce útoky amerických médií a republikánskych politikov voči pekinskému vedeniu, ale najmä neúspech čínskej strany na rokovaniach o konkrétnom dátume prijatia Číny do WTO. Chvíľu sa síce zdalo, že čínsko-americké vzťahy sa predsa len dostávajú do normálnych koľají, rýchly koniec však tomu urobil ďalší spor, tentoraz v otázke riešenia kosovskej krízy. Čína totiž od začiatku odmietala "použitie sily proti zvrchovanému štátu" a niekoľkokrát odsúdila letecké útoky NATO v Juhoslávii.
Vzhľadom na pomerne často sa opakujúce kritické postoje USA k Číne v niektorých otázkach už dávnejšie sa objavovali medzi čínskym obyvateľstvom protiamerické nálady. V prípade bombardovania čínskeho zastupiteľstva v Juhoslávii zo strany NATO môže len ťažko niekto vysvetliť, že išlo o omyl. Najmä keď v súčasnosti špionážne služby, ako je CIA (ktorá vraj zapríčinila tragický omyl), disponujú najmodernejšou technikou, ktorá to priam vylučuje. I keď sa dá len sotva dokázať, že išlo o zámer, ako sa to domnievajú aj čínski predstavitelia, bude to mať zrejme za následok ochladenie čínsko-amerických vzťahov.
MARTIN MÓZER
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
