MILAN KNÍŽÁK - Narodil sa 19. 4. 1940 v Plzni. Je významným multimediálnym umelcom, ktorý vystavuje v mnohých krajinách sveta. V rokoch 1990-1997 bol rektorom pražskej Akadémie výtvarného umenia. V súčasnosti pôsobí ako profesor na AVU, pričom prednáša aj na ďalších univerzitách v Európe. Pred troma týždňami dokončil svoju knihu s názvom To, že jsem se narodil, chápu jako výzvu. Rozpráva o problémoch, s ktorými sa autor stretol od II. vatikánskeho koncilu až po novoročný prejav prezidenta ČR Václava Havla. Ako povedal M. Knížák pre SME, kniha by mala vyjsť na jeseň tohto roku, pričom jej charakter je polovážny: filozofické eseje sú poprekladané odľahčenejšími básňami, pričom text rytmizujú citáty.Pre jedných je to provokujúca osoba, ktorá si rada cez médiá vyrába škandalóznu povesť, pre iných zasa vplyvná umelecká osobnosť európskeho významu s vyhranenými názormi. Nedávna bratislavská prednáška bývalého rektora pražskej AVU Milana Knížáka na Fakulte architektúry STU (zorganizovaná v spolupráci s galériou K.F.A.) však tohto človeka s nekonvenčnými názormi predstavila aj ako vizionára s predstavami, ktorým už chýba absolutizujúci rozmer.

Zdá sa, akoby vaše názory, ktoré boli v minulosti vnímané značne kontroverzne, sa trochu zaoblili. Čo to spôsobilo?

"V poslednom období som sa veľmi veľa objavoval na verejnosti. Napriek tomu, že sa ma médiá - najmä televízia - snažili škandalizovať a prezentovať čiernobielo, ľudia zistili, že to tak nie je a postupne ma začali vnímať trochu inak. Myslím, že ja som sa až tak nezmenil. Mojím dlhším pobytom v ostro nasvietenom priestore sa však zmenilo vnímanie verejnosti. Jedno som si však uvedomil: môj názor nesmie presahovať moju osobu."

To je značne pluralitný moment.

"Je to uvedomenie si zodpovednosti za budúcnosť, ktorej kontúry sa nedajú jednoznačne predpovedať."

Vaša diskusia so študentmi sa však skončila tak, ako sme u vás zvyknutí - liberálne. Ozaj, prečo nezatracujete drogy?

"Ale ani ich nepropagujem. Keď ma ale oslovili mladí ľudia v Salzburgu, kde prednášam, aby som podpísal petíciu za zákaz drog, tak som to odmietol. Tento problém je oveľa zložitejší a treba ho riešiť inak."

Vo svojich knihách sa priznávate, že ste drogy užívali. Využívali ste ich ako urýchľovač kreativity?

"Išlo najmä o 60. roky, keď som vyskúšal ‘speedy‘. Skúsil som aj LSD, ktorému som dal názov edukatívna droga a po ktorom som mal aj ja secesné vidiny. V tom čase totiž vznikala psychedelická kultúra, ktorá sa podobala secesii, ale možno nie preto, žeby jej vyznávačov toto obdobie nadchýnalo, ale že mali týmto smerom rozšírené vedomie."

Aké "speedy" používate dnes?

"Najmä robotu. Som workholik a málo spím. Spánok príliš nepotrebujem. Kto spí, ten kradne."

Ženy?

"Mám len svoju manželku."

Aký pocit pretrváva u vás z neúspechu z volieb do českého Senátu?

"Naopak si myslím, že to bol úspech. Kandidoval som vo volebnom okrsku Beroun, kde nebolo žiadne veľké mesto - iba 135 obcí. Fakt, že som sa dostal do druhého kola, bol nad moje očakávanie. Je pravda, že keby som kandidoval v Prahe - napríklad namiesto Koukala proti Rumlovi, tak by som asi vyhral. Je to predsa len mestská societa, ktorá má ku mne bližšie."

Boli ste na kandidátke ODS, ale ako nezávislý. Nemohli ste sa rozhodnúť, za aký obvod pôjdete kandidovať?

"ODS mi ponúkla Krumlov, Pardubice a Beroun. Beroun bol predsa len najbližšie. Hovoril som si, že keby som mal byť platným senátorom, tak by som mal byť v kontakte so svojím volebným obvodom."

Na prednáške ste hovorili, že rytmus spoločnosti určujú najmä politici a ekonómovia. Neuvažujete, že by ste sa ešte vrátili do lákavého ovládania spoločnosti?

"Neustále sa vyjadrujem k tomu, čo sa okolo mňa deje a keby som sa dostal do Senátu, tak by som nerobil nič iné, len by som to robil dôraznejšie a informovanejšie. Servis Senátu je naozaj perfektný. Preto, aby som povedal pravdu, bol som trocha smutný, že som sa do Senátu nedostal. Rád by som to využil a myslím, že by to malo aj zmysel."

Ľudí ste ovplyvňovali aj prostredníctvom pravidelných stĺpčekov v časopise Reflex. Prečo sa skončili?

"Pretože si to prial vydavateľ. Napokon, posledné tri mesiace som mal pocit, že som cenzurovaný. Oni ma síce necenzurovali okato, no zavolali mi a povedali, že je to stále pesimistické, alebo že sa to opakuje. Predtým to nikdy nerobili. Tak som si hovoril, že sa to už čoskoro skončí a aj sa tak stalo. Povedal som si, že sa nebudem vnucovať."

Čo vás ešte motivuje k umeleckej tvorbe?

"Posadnutosť. Umelec tvorí bez dôvodu. Vnútorná posadnutosť je asi jediným skutočným motívom, ak sa dá o motíve vôbec hovoriť."

Žiadne iné dôvody neexistujú?

"Nie, možno ešte neistota. To je jediná istota, ktorú si uvedomujem. Spolu s posadnutosťou sú to dve celoživotné traumy, ktoré sú však neskutočne krásne."

Uvažujete o pojmoch, akým je trebárs zodpovednosť v umení?

"Umelec je zodpovedný len sám sebe."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.