telekomunikácií. A to nie v jednej, ale vo viacerých transakciách. Jednoducho povedané - vtedy zastupoval viaceré spoločnosti s obchodným zameraním, dnes zastáva funkciu, ktorej zmyslom je okrem iného činnosť takéto spoločnosti kontrolovať. V roku 1995 uzavrel ako predseda predstavenstva firmy Business Global Systems (BGS), a. s., so Slovenskými telekomunikáciami prvú z radu výhodných zmlúv. Denník SME disponuje výpisom z registra uvedenej firmy aj zmluvou medzi BGS a vtedajšími ST. Akciová spoločnosť a vtedajší štátny podnik ju uzavreli 18. októbra 1995, presne mesiac po tom, ako vznikla uvedená akciovka. Celková cena naplnenia zmluvy pritom predstavovala 62 957 514 Sk bez DPH a za každý deň omeškania platby sa štátny podnik ST súkromnej BGS zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2 %, čo by pri sume takmer 63 miliónov bolo 124 000 korún denne. Zaujímavosťou v tomto prípade je však najmä fakt, že súkromná akciová spoločnosť BGS, ktorú ako predseda predstavenstva zastupoval práve Petrus, vznikla presne päť dní pred vyhlásením výsledkov "užšej súťaže" na uvedenú štátnu zákazku, 18. septembra 1995. Za ST ju podpisoval vtedajší riaditeľ telekomunikácií Ing. Peter Valent. Tibor Petrus SME povedal, že spoločnosť vznikla uvedený deň ako pobočka svetovej spoločnosti toho druhu. Zároveň priznal, že figuroval vo viacerých firmách fungujúcich v infokomunikačnom systéme, s výkonom svojej funkcie predsedu DR ST však všetky svoje súkromné aktivity ukončil. Tibora Petrusa za predsedu dozornej rady ST vymenovali začiatkom decembra 1998. Denník SME však disponuje dokumentom, v ktorom ešte 7. januára, teda viac než mesiac po vymenovaní do funkcie, figuruje svojím podpisom ako vedúci organizačnej zložky súkromnej spoločnosti Global One Communications, s. r. o.
Vyššie spomínanú zmluvu ako štandardnú vyhodnotil aj minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka. Podľa vlastných slov si ju dal dokonca dodatočne preveriť. "Na váš podnet som si nechal z ST predložiť konkrétne podklady o zmluvách a ich výhodnosti a nevýhodnosti a mám stanovisko vedenia ST, že medzi nevýhodnými zmluvami sa nenašli zmluvy s BGS," uviedol pre SME pred pár dňami. Nevedel už však zodpovedne reagovať, ako je možné, že práve aktivity spoločností Ing. Petrusa sa neocitli, a to aj napriek pôvodnému návrhu, v čiernej knihe ministerského rezortu. Na mieste je otázka, či sa vedenie ST po vymenovaní expredsedu predstavenstva BGS Petrusa za predsedu dozornej rady ST s kontrolnou funkciou voči telekomunikáciám nepokúsilo zatajiť charakter uvedenej zmluvy a následne aj iných zmlúv BGS. Denník SME totiž disponuje prílohou č. 2 z prípravnej verzie čiernej knihy, v ktorom je pod číslom 119970191 uvedená spoločnosť Global One, ktorú zastupoval v roku 1997 ako zmluvného partnera ST Ing. Tibor Petrus. Takisto tam pod číslom 119970171 figuruje spoločnosť BGS s tým istým predsedom predstavenstva. A BGS v prípravnej verzii čiernej knihy figuruje aj ako nevýhodný zmluvný partner pre ST z roku 1998 pod číslom 119980104.
Celkovo sa však Petrus počas pôsobenia Valenta vo funkcii riaditeľa ST podieľal na viacerých transakciách. Ing. Peter Valent mal byť pritom počas svojho riaditeľovania ST blízkym človekom pre štruktúry HZDS. Existujú dokumenty, podľa ktorých uzavreli títo dvaja páni zmluvy vo výške 814 419 770 Sk v prospech BGS. A v žiadnom prípade nie je zhoda mien náhodná. V súvislosti s BGS ide skutočne o toho istého Tibora Petrusa, ktorý je od decembra poradcom ministra Palacku a z toho titulu aj predsedom dozornej rady Slovenských telekomunikácií. Dokonca ho podľa našich informácií presadzoval Gabriel Palacka po vzniku súčasnej vlády až do pozície riaditeľa ST, čo Petrus v rozhovore s nami síce pripustil, minister však striktne poprel.
Zaujímavejšie sú však konkrétne údaje o nesplnení požiadaviek BGS za čias Petrusovho pôsobenia v spoločnosti (Pozri aj Dokument… na tejto strane). Pri budovaní siete WAN ST totiž BGS z prvej etapy zmluvy za 26 241 312 korún nesplnila šesť z ôsmich časovo ohraničených požiadaviek, z druhej etapy financovanej sumou 21 771 000 Sk nesplnila ani jednu z dvoch funkcií a z tretej etapy za 27 158 400 korún nesplnila z jedenástich podmienok v časovom rozmedzí určených zmluvou takisto ani jednu. Napriek tomu jej podľa našich informácií boli peniaze ST vyplatené.
Zostáva otázkou, ako a najmä prečo sa Ing. Tibor Petrus dostal do svojej funkcie. Čím si ako človek blízky bývalému vedeniu ST, a tak fakticky vládnemu HZDS, vyslúžil svoj post. Skutočnosť, že je poradcom ministra, je síce pochopiteľná, nie však absolútne prijateľná. Pochopiteľná z dôvodu, že Petrus v prezentácii svojej osoby operuje odbornými znalosťami a tvrdí, že vykonával poradenskú prax v službách českej vlády Václava Klausa. Pravdou zostáva, že ak zastupoval Tibor Petrus na Slovensku zahraničné telekomunikačné giganty, nemusel byť odborníkom, stačilo byť mužom aktívne ovládajúcim anglický a nemecký jazyk a disponujúcim talentom obchodníka. Ak sa však taký podnikateľ dostane na pozíciu predsedu dozornej rady ST, môže ísť o nebezpečný konflikt záujmov. Človek pohybujúci sa vo svete telekomunikačných dodávok technológií a služieb môže vo svojich posudzovaniach výhodnosti zmluvných dohôd Slovenských telekomunikácií podporovať ak nie vlastné záujmy, tak záujmy svojich bývalých spolupracovníkov či priateľov v uvedenom sektore. Alebo, čo je ešte závažnejšie, môže zmluvné dohody ST so sebe blízkymi spoločnosťami priamo presadzovať. To riziko a podozrenie tu je, aj keď ho Petrus i minister Palacka nepovažujú za reálne. DAŠA MATEJČÍKOVÁ
MAROŠ BAĽO
