Po vláde HZDS, SNS a ZRS už na Slovensku zostalo len málo subjektov, ku ktorým by nebolo vhodné pridať prívlastok vytunelované. Fond národného majetku v súčasnosti vlastní akcie nestrategických podnikov len v účtovnej hodnote takmer 11 miliárd korún, pričom ich trhová cena sa pohybuje do jednej miliardy. Je teda pochopiteľné, že do výmeny akcií z porfólia fondu sa postupne zaraďujú aj strategické podniky. Rozhodnutie vlády poskytnúť zahraničnému investorovi asi 40-percentný balík Slovenských telekomunikácií môže ich súčasnému stavu - a koniec koncov aj stavu našej ekonomiky - iba pomôcť. Takisto dobré je rozhodnutie vlády urobiť tento krok čo najskôr. Podľa Európskej knihy je monopolná pevná sieť viazaná len do roku 2002 a odďaľovaním sprivatizovania časti Slovenských telekomunikácií by sa časovo motivovaným znižovaním ceny pripravila o ich momentálnu hodnotu. V pozadí výberu zahraničného sprostredkovateľa predaja telekomunikácií sa ale jeden veľký otáznik vynára. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pri výbere tendra pripustilo existenciu nepresnej formulácie v podmienkach výberu, na základe ktorej musel minister vypísať druhé kolo posudzovania uchádzačov. Nie je pritom možné napadnúť konanie Gabriela Palacku pri výbere aranžéra, lebo sa riadil podľa podmienok tendra. Chybu urobil deväťčlenný riadiaci výbor ministerstva na čele s Františkom Kurejom, ktorý tieto neprofesionálne podmienky odsúhlasil. Práve oni totiž svojím konaním spustili možnosť manipulácie s výsledkom tendra. Napriek vyhláseniam jednotlivých zainteresovaných nemožno zodpovedne vylúčiť, že sa tak stalo vedome. A podobne naivné je myslieť si, že o takejto situácii nebol informovaný minister. Ide predsa o balík akcií v hodnote 20 miliárd korún.
Správanie zainteresovaných sa dá vysvetliť iba dvoma spôsobmi - buď nekompetentnosťou, alebo klientelizmom. Ani jedna z týchto alternatív však nie je pre občana potešiteľnou správou. DAŠA MATEJČÍKOVÁ
MAROŠ BAĽO
