Len niekoľko dní pred izraelskými všeobecnými voľbami naplánovanými na 17. mája je Efrat - rozsiahla osada na západnom brehu rieky Jordán, ktorá pred zvolením Benjamina Netanjahua za premiéra v roku 1996 prekypovala politickou aktivitou, iba ospalým mestečkom. Obyvatelia lenivo prechádzajú jeho ulicami, takmer si nevšímajú volebné plagáty. Nadchádzajúce voľby, ktoré by mohli rozhodnúť o osude Efratu a ďalších 160 židovských osád, ich obyvateľov neoslovili. Osadníci svoj nezáujem vysvetľujú tým, že kandidáti sú nezáživní a okrem toho vraj nadobudli presvedčenie, že mierový proces s Palestínčanmi je nezvrátiteľný. "Skutočne tu chýba entuziazmus," hovorí Eve Harowová, 38-ročná matka siedmich detí, ktorá sa pred desaťročím prisťahovala do Efratu z Los Angeles. "Myslím, že nikoho priveľmi nenadchla ani jedna z možností. A pretože v poslednom čase neboli žiadne útoky (palestínskych ozbrojencov), nie je tu ani žiaden pocit naliehavosti," vysvetľuje Harowová. Židovskí osadníci, ktorí tvoria asi tri percentá izraelských voličov, sa v roku 1996 vyrojili do ulíc, aby vo voľbách dali hlas Netanjahuovi - politickému mesiášovi, o ktorom dúfali, že prinesie novú éru rozrastania sa osád. Netanjahu vo funkcii premiéra zrušil zmrazenie rozširovania osád, ktoré nariadila predtým vládnuca Strana práce. Na druhej strane sa však zaslúžil, aj keď s nevôľou, o napredovanie mierových dohôd s Palestínčanmi, pričom v roku 1997 im odstúpil časti Hebronu a v roku 1998 odovzdal pod palestínsku správu ďalšie územia západného brehu Jordánu. Teraz sa napriek tomu zdá, že osadníci sú pripravení dať svoj hlas Bibimu Netanjahuovi, ale len preto, že lepšiu alternatívu nevidia. (TASR)