Zato v Parme bolo 22 stupňov a na oslavujúcom Garibaldiho námestí zrejme aj viac. Mesto, kedysi známe iba šunkou a syrom, má futbalové mužstvo, ktoré sa v tomto desaťročí už trikrát vyšplhalo na európsky trón (1993 - PVP, 1995 a 1999 - Pohár UEFA). Za stredajší titul inkasoval každý hráč víťazného tímu 140-tisíc mariek.
Ak mal kapitán Marseille i francúzskej reprezentácie Laurent Blanc v semifinálovej odvete proti Bologni železné nervy a premenil aj opakovaný pokutový kop znamenajúci postup, vo finále sa k nemu i jeho tímu už toľko šťastia nepriklonilo. Rozhodujúcim momentom však nebol Blancov skrat, keď sa mu lopta pri "malej domov" zošmykla po čele, čo vystihol číhajúci Argentínčan Crespo a pohotovým oblúčikom otvoril skóre. Parma totiž aj v ďalšom priebehu stretnutia dokumentovala svoju súčasnú silu, ktorá vyviera z kompaktnej obrany, tvorivého potenciálu stredopoliarov a úžasnej efektivity útočníkov. Chiesa s Crespom, najúdernejší hrotový tandem talianskej Série A, nastrieľal v Pohári UEFA štrnásť (8 + 6) gólov a vo všetkých súťažiach tejto sezóny impozantných 51! Veľkých zakončovateľov robia veľké momenty. Obidvaja boli dobre strážení a predsa sa dokázali strelecky presadiť. Crespov čuch sa prejavil pred úvodným gólom ("Bol to najdôležitejší gól, aký som strelil v Európe."), Chiesova nekompromisnosť pred tretím, ktorým vyšperkoval pohárovú púť Parmy. "Som skutočne hrdý a šťastný, čo sme dosiahli. Bola to veľkolepá sezóna," komentoval šťastný tréner AC Alberto Malesani. "Dokázali sme celému futbalovému svetu, že Parma je veľké mužstvo. Na budúci rok sa pokúsime získať titul talianskeho majstra," vyhlásil 24-ročný argentínsky špílmacher Juan Veron, za ktorého Parma zaplatila vlani Sampdorii Janov 29 miliónov mariek.
Šesť dní po víťazstve v domácom pohári nalinkovali favorizovaní Taliani finálový scenár podľa vlastných predpokladov. Rýchlo získali hernú i duševnú pohodu a do prestávky jasne prevýšili osemnásobného francúzskeho majstra. Olympique ťažko doplatil na nekompletný káder. Gallas, Ravanelli a Luccin nehrali pre karty, Dugarry s Jambayom pre disciplinárny trest. Tak sa trénerovi Rollandovi Courbisovi prakticky rozpadla koncepcia hry a jeho zverenci ako-tak zdvihli hlavu iba v druhom polčase, keď ich jedinú vyloženú príležitosť spálil striedajúci Camara. "Dostať vo finále dva góly za desať minút, to je ako zlý sen," konštatoval Courbis. Ktovie, či by Francúzi v plnej sile dočiahli pri momentálnej forme Parmy na trofej. Jedno je však isté - boli by Talianom dôstojnejším partnerom a finále mohlo mať vyššiu športovú úroveň. Marseille takto paradoxne utrpelo v súťaži prvú, ale zároveň rozhodujúcu prehru. MIROSLAV BUKOV
