má pražské a viedenské letisko, chýba však dopravca, ktorý by linku prevádzkoval štandardným lietadlom. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal riaditeľ letiska Peter Ťapuška, ktorý očakáva, že začiatok série charterových letov v letnej sezóne ukončí obdobie "degradácie" letiska po zrušení pravidelných liniek vo februári 1993. Letisko v súčasnosti otvára novú odbavovaciu halu, ktorú vybudovalo v priebehu pol roka s nákladmi 3,5 mil. Sk. Už v lete tak bude schopné v priebehu jednej hodiny odbaviť prílet a odlet lietadla veľkosti MDD 83, ktoré má kapacitu 170 pasažierov. Okrem terajších 39 stálych zamestnancov, ktorých letisko potrebuje na udržanie prevádzkového štandardu, však bude musieť nasadiť aj brigádnikov. Bez zvýšenia počtu zamestnancov je letisko schopné za rok odbaviť 55 000 cestujúcich. Z bežného komerčného tovaru najväčšie objemy v preprave tvorili textil, obuv, prevážali sa však aj osobné automobily či subdodávky pre automobilky. Významný počet letov sa uskutočnil aj v rámci transplantačného programu banskobystrickej Rooseweltovej nemocnice.
Možnosti rozvoja vidí P. Ťapuška najmä v dodávkach ľahko pokaziteľných potravín, preprave cenných nákladov a doprave kompletov pre automobilový priemysel. Podľa analýz má Sliač z hľadiska počtu prepravovaných osôb asi o desatinu väčší potenciál ako košické letisko. Vzhľadom na vojenské využitie riaditeľ letiska nepredpokladá, že by Sliač išiel do privatizácie, to sa môže týkať len niektorých činností. P. Ťapuška konštatoval, že záujem o napojenie stredného Slovenska má najmä pražské letisko. České aerolínie však nesúhlasia s nasadením lietadiel L-410, ktoré už nevyhovujú hlukovými, rýchlostnými a inými parametrom a odmietajú ich zaradiť do rezervačného systému. Efektivitu spojenia s Budapešťou znižuje odlev cestujúcich z južných častí SR a zmluvné problémy s prepravou cestujúcich v prípade medzipristátia severo-južných ťahov.
