„Ja by som zakázal Novu, pretože sa obávam, že jej debilizačné účinky na masového diváka sa časom prejavia nielen v preferenciách estetických, ale aj politických. Volič odchovaný Novou bude ľahkou obeťou populizmu. Populizmus totiž nie je ničím iným než aplikovaním princípov gýča z estetiky na politiku,“ tvrdí český filozof Tomáš Kulka v najnovšom vydaní revue Labyrint, venovanom téme Umenie a gýč.

Vydavateľom a šéfredaktorom tejto reprezentatívnej 250-stranovej ročenky i rovnomenného pražského nakladateľstva je JOACHIM DVOŘÁK, ktorý príde svoju produkciu prezentovať v stredu 21. marca do Českého centra v Bratislave.

Revue vychádza v posledných rokoch ako tematická ročenka. Po problematikách Ženy v umení, Spoločnosť a kultúra a Kultúra veľkomiest je to gýč. Prečo?

„Gýč nás obklopuje od narodenia a často býva súčasťou sentimentálnych spomienok. Nebezpečný je práve v tom, že presahuje do každodenného života, že ovláda politiku i myslenie. Väčšina ľudí k svojmu šťastiu potrebuje organizovaný gýč bez výhrad a celoživotne.“

Nezdá sa vám, že napriek tomu citát pána Kulku, ktorý ste použili ako reklamu, je silnou kávou?

„Očakával som, že to zaberie, ale musím povedať, že Nova je len zástupným činiteľom, symbolom. Veď to môže byť ktokoľvek, aj z rodiny, kto vás bude tyranizovať, vy nebudete môcť utiecť a budete sa musieť podriadiť jeho vkusu, až sa uspokojíte s tým, ako žijete, a potom už nebudete vedieť, čo vám uniká. Zmysel tohto čísla Labyrintu je v tom, aby si ľudia uvedomili, že musia o kope vecí premýšľať. U nás sa mnohé veci prezentujú ako striktné modely, s ktorými nemožno hýbať, upiera sa vám slobodná voľba.“

Fenoménu gýča sa na pomery v Čechách i na Slovensku venujete v unikátne širokom spektre. Súhlasíte so všetkým, čo je v revue?

„Labyrint je široko komponovaný a, samozrejme, sú v ňom aj texty, s ktorými sa vnútorne nemôžem plne stotožniť. Iste sme sa v redakcii aj dohadovali o niektorých článkoch. Chcel som dať priestor obom stranám. Cieľom tohto čísla nebolo ukázať - pozor, toto je gýč!, ale skôr iniciovať, aby sa o tejto téme vôbec začalo premýšľať.“

„To nejlepší z kultury najde nezávislý intelektuál jedine v revue Labyrint,“ inzeruje váš slogan. Koľko je v Čechách nezávislých intelektuálov?

„Predovšetkým ide o slovnú hračku. Už z toho, že je zaradená na záložke jednej Čapkovej knihy z nášho vydavateľstva, je zrejmé, že to je vtip, a nie reálny inzerát. A či je intelektuálov veľa, alebo málo trebárs v porovnaní so stoličkami v parlamente, to nedokážem povedať. Ak je však nakladateľ prezieravý, tak si svojich nezávislých intelektuálov nájde.“

V revue dávate vždy priestor aj slovenským textom. Neohrozuje to jej čítanosť?

„Kvalitu uverejním aj s vedomím, že Česi čítajú slovenčinu neradi. Vraví sa, že Slováci radi čítajú po česky, že im to neprekáža, kým Čechom slovenčina áno. Žiaľ, je to problém slovenskej strany, vašu literatúru nie je vidno.“

Ako by ste definovali postavenie vašej revue na českom trhu?

„Ako výnimočné.“

V čom?

„Začal som z ničoho po takzvanej revolúcii, keď som mal dvadsaťštyri, a po siedmich rokoch som dospel k modelu výpravnej tematickej ročenky. Snažím sa ponúkať širokú paletu súčasnej produkcie, poukazovať na trendy, byť sprievodcom v chaose súčasnej kultúry. Väčšina článkov je písaná priamo pre Labyrint alebo ide o preklady nedostupných textov z cudziny. Labyrint ako jediný časopis spája už od začiatku modernú literatúru, súčasné výtvarné umenie, hudbu, divadlo a film.“

Aký máte náklad?

„Štyritisíc kusov. Predajú sa, ale dá to dosť práce.“

Popri revue vydávate aj ročenky Almanach o českých a slovenských nakladateľstvách a kníhkupectvách, ďalej Kultúrny bedeker o galériách a v neposlednom rade knihy. Čo je vám z toho najbližšie?

„Revue je mojou vlajkovou loďou, knižky vydávam len preto, aby som mohol vydávať revue. Je to moje poslanie, možno skôr obsesia.“

Takéto časopisy nemôžu byť rentabilné. Darí sa vám získavať granty?

„Na revue som dostal prvý až v roku 1997, takže spočiatku som bol v obrovských dlhoch. Preto si sám robím takmer všetko - sadzbu, grafickú úpravu a kopu ďalších vecí. Grant pokrýva len časť, niekedy tretinu, zvyšok financií je z kníh a z mojich iných súkromných aktivít.“

Knihy zarábajú?

„Málo, ale zarábajú.“

Pritom vydávate len kvalitné a náročné tituly. V čom je tajomstvo úspechu vašej dramaturgie?

„Je to intuícia. A do istej miery aj lotéria. Raz som našich čitateľov precenil a vydal poviedky Salmana Rushdieho, ktorého považujem za jedného z najlepších svetových spisovateľov, v príliš veľkom náklade.“

Čo by ste robili, keby sa vám prestalo dariť?

„Bol som v situácii, keď som mal len strašné dlhy, a Labyrint som vydával ďalej. Pre mňa je to skôr otázkou toho, či by ma to prestalo baviť.“

To by bolo kedy?

„Keby som zistil, že to nemá zmysel, pretože okolo mňa budú sedieť len samí čitatelia bulvárnych časopisov a diváci komerčných televízií. Iba pre seba by som Labyrint nevyrábal.“ ALEXANDER BALOGH