nízkym domácim dopytom. Nezávislí analytici sa ďalej domnievajú, že množstvo vládnych stimulačných balíčkov by malo v nastávajúcom fiskálnom roku prispieť k oživeniu ekonomiky a tým aj importu, čím by sa mal prebytok znížiť. Prebytok bežného účtu platobnej bilancie, ktorá zahrnuje obchod s tovarom a službami, vzrástol vo fiskálnom roku 1998/99 na 123,8 miliardy USD, čo je asi o 1 miliardu viac v porovnaní s doteraz dosiahnutým rekordom z roku 1992. V porovnaní s minulým rokom vzrástol prebytok bežného účtu o 17,6 %. Japonské ministerstvo financií pôvodne očakávalo ešte väčší prebytok. Znepokojúca je však hlavne tá skutočnosť, že obchodný prebytok, ako aj celkový prebytok bežného účtu vzrástli napriek poklesu exportu, domnieva Masaaki Suzuki z Fuji Research Institute. Tento vývoj bol spôsobený najmä dvojciferným poklesom japonského importu, ktorý utlmil výrobu a dovoz surovín. Situáciu skomplikoval aj 30-percentný pokles dovozných cien ropy.
Vývoz japonského exportu sa v tomto fiskálnom roku oproti minulému znížil o 4,5 %, pričom krajinu opustili tovary a služby v hodnote 389 mld USD. Najväčší pokles zaznamenal japonský vývoz do Ázie, zatiaľ čo do USA a Európskej únie japonský export nepatrne vzrástol. Celkový japonský dovoz pritom klesol o takmer 13 % na 258 mld USD. Podľa nemenovaného predstaviteľa japonského ministerstva financií je vždy veľmi ťažké hovoriť o nejakých prognózach. Je však veľmi pravdepodobné, že obchodný prebytok v tomto fiskálnom roku už ďalej neporastie. M. Suzuki sa v tejto súvislosti domnieva, že rast prebytku obchodnej bilancie by sa mohol zastaviť vďaka posilneniu importnej schopnosti japonskej ekonomiky. Kľúčovým problémom však ostáva otázka, kedy zaberú a ako dlho budú pôsobiť stimulačné opatrenia, ktoré v poslednom období spravila japonská vláda.
