po predchádzajúcej vláde, ako i riešenia problémov slabého bankového a podnikového sektora aj prostredníctvom rozsiahlej privatizácie s účasťou zahraničných strategických investorov a zlepšením legislatívneho a inštitucionálneho rámca. Ide o vítanú zmenu z doposiaľ nepresvedčivých politík z minulosti, ktoré odradili zahraničné investície, zhoršili finančnú disciplínu a podporovali privatizáciu, ktorá poškodila dobré riadenie (podnikov).

2. Je potrebné, aby tieto zámery urgentne podporili dôraznejšie strategické aktivity. Počas diskusií členovia misie vycítili frustráciu na strane ekonomických partnerov z toho, že plány činností neboli presvedčivo vypracované, ako aj z toho, že zložité rozhodnutia a aktivity boli oddialené. Výsledkom toho je zníženie dôvery, ako aj potrebných finančných zdrojov a investícií zo zahraničia, čo môže ohroziť ekonomickú stabilitu. Ďalším dôsledkom je zhoršenie vyhliadok na integráciu do západoeurópskych štruktúr. Vláda preto musí implementovať mimoriadne potrebné opatrenia na reštrukturalizáciu podnikového a bankového sektora a zvýšiť ich výkonnosť. Najprv však musí podať konkrétny dôkaz o svojej schopnosti stabilizovať ekonomickú situáciu. Nastolenie makroekonomickej stability a naštartovanie trvalého hospodárskeho rastu bude nemožné, pokiaľ nedôjde k zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie na udržateľnú úroveň.

Doterajší ekonomický vývoj

3. Doterajší vývoj ekonomiky SR vyvoláva vážne obavy. Vyhliadky týkajúce sa externého financovania sa v tomto roku ešte zhoršili, čím vzrástla dôležitosť významného zníženia deficitu na bežnom účte ešte v tomto roku. Posledný vývoj vo fiskálnej oblasti nedáva veľké nádeje na dosiahnutie vytýčených cieľov. Pokiaľ nedôjde k rýchlemu prijatiu dodatočných opatrení, deficit všeobecnej vlády bude v roku 1999 podstatne vyšší ako oficiálne oznámený cieľ 2 percentá hrubého domáceho produktu. Oddialenie riešenia hlboko zakorenených štrukturálnych problémov sa začína prejavovať v zhoršených finančných podmienkach troch hlavných štátom kontrolovaných bánk, ziskovosť podnikov zhoršuje ich slabý finančný manažment a celkovo slabé riadenie. Niektoré veľké podniky, ktoré získali veľké objemy úverov zo zahraničia (často s vládnou garanciou) dnes musia čeliť ťažkým finančným stratám v dôsledku približne 20-percentného znehodnotenia slovenskej koruny od augusta 1998.

4. K zhoršeniu vyhliadok týkajúcich sa externého financovania prispelo niekoľko faktorov. Investorskú náladu a prístup k zahraničným pôžičkám výrazne zhoršil default najväčšieho podniku v SR - VSŽ - v novembri 1998, následná zmena harmonogramu splácania jeho dlhov spolu s celkovým zhoršením finančnej situácie v podnikateľskom sektore. Výsledkom takéhoto vývoja bolo zníženie angažovanosti slovenských bánk v podnikateľskom sektore. Medzinárodné ratingové agentúry tiež prezentovali Slovensko v menej pozitívnom svetle. Navyše, cenou za nedávny verejný nesúhlas s prijatím opatrení nevyhnutných na dosiahnutie vytýčených fiskálnych cieľov v roku 1999 je pokles dôvery trhu z dôvodu rastúcich pochybností o prijatí potrebných opatrení.

5. Podľa odhadov misie by pri nezavedení dodatočných opatrení mohol deficit všeobecnej vlády v tomto roku dosiahnuť 40 mld Sk, z ktorých približne 30 mld Sk by mal tvoriť deficit štátneho rozpočtu. Detaily týkajúce sa rozdielov medzi odhadmi misie MMF a deklarovanými cieľmi vlády SR sú súčasťou tohto materiálu. V súvislosti s nedostatočnými informáciami týkajúcimi sa hospodárenia miestnych rozpočtov v tomto roku, MMF predpokladá, že výsledky ich hospodárenia nebudú deficitné a Fond národného majetku SR v roku 1999 nebude vykupovať svoje dlhopisy. Odhadovaný deficit všeobecnej vlády by zvýšilo schodkové hospodárenie uvedených orgánov, resp. naplnenie ostatných rizík, ktoré sú uvedené v samostatnej časti.

6. Napriek zhoršeniu podmienok na zahraničných finančných trhoch a existujúcemu tlaku na znehodnotenie slovenskej koruny došlo k predčasnému uvoľneniu menovej politiky a následne ďalšiemu oslabeniu kurzu koruny. V snahe napomôcť zníženie nákladov štátu na refinancovanie svojhu dlhu - čo neostalo bez povšimnutia na trhu - zvýšila Národná banka Slovenska (NBS) v polovici februára stav likvidity a znížila úrokové sadzby. Uvoľnenie menovej politiky znamenalo aj zníženie miery povinných minimálnych rezerv a čo je dôležitejšie zvýšenie priameho úveru vláde z centrálnej banky. Efekty týchto opatrení neboli kompenzované voľnotrhovými operáciami NBS.

7. Podľa názoru členov misie MMF mala uvoľneniu menovej politiky predchádzať fiskálna reštrikcia jasne naznačujúca, že deficit bežného účtu vykáže výrazne klesajúcu tendenciu. Diskusie o fiskálnej reštrikcii však naďalej pokračujú a posledný vývoj hovorí o rôznom smerovaní domáceho dopytu a importu tovarov. Zatiaľ čo dopyt po investíciách vykazuje pokles, spotrebiteľský dopyt stále rastie. Pri odhliadnutí od určitého spomalenia v poslednom štvrťroku minulého roku národné účty naznačujú opätovný rast súkromnej spotreby v druhej polovici roku 1998. Posledné údaje tiež naznačujú pokračujúci - síce pomalší - rast maloobchodného predaja. Hoci objem importu zaznamenal v posledných troch mesiacoch uplynulého roku silný nárast, následný prudký pokles objemu dovezených tovarov v januári a februári 1999 nemusí odzrkadľovať pokles spotrebiteľského dopytu, ale môže ísť o dôsledok silných predkoncoročných nákupov importérov motivovaných očakávaním ďalšieho znehodnotenia kurzu koruny.

8. Zmrazenie rastu miezd v tomto roku vo všetkých štátnych a rozpočtových organizáciách malo byť súčasťou vládneho programu na zníženie rozpočtových výdavkov a celkového spomalenia dynamiky rastu miezd, zlepšenie finančnej situácie v podnikovej sfére a konkurencieschopnosti. Zrušením nariadenia vlády (november 1998), ktoré obmedzovalo rast miezd, zaznamenali mzdy prudký nárast najmä v stratových podnikoch. To prispelo k vyššej dynamike rastu miezd v štátnom sektore (kde väčšina podnikov hospodárila so stratou) ako v súkromnom. V súčasnosti sa zdá, že plánované zmrazenie rastu miezd sa bude týkať len rozpočtových organizácií, a nie všetkých štátnych podnikov, ako to bolo pôvodne ohlásené. Misia MMF chápe odpor vlády k výraznejším zásahom do mzdovej politiky vo verejnom sektore, aby tak dala väčší priestor kolektívnemu vyjednávaniu, zdôrazňuje však, že riziká ohrozujúce konkurencieschopnosť a finančnú situáciu podnikov sú oveľa väčšie ako kedykoľvek predtým. Ide najmä o tempo rastu miezd, ktoré pri znižovaní počtu pracovníkov a udržiavaní konštantnej výšky môže pokračovať v ďalšom raste. Vyššie tempo rastu miezd by bolo slabým signálom a prinajmenšom by vytvárali tlak na rast miezd v ostatných sektoroch ekonomiky.

9. Misia MMF má vážne obavy o udržateľnosť externého deficitu (na bežnom účte) a makroekonomickej stability. Bez potrebných korekcií by deficit bežného účtu platobnej bilancie SR mohol dosiahnuť až 1,3 mld USD, resp. ešte viac. Takýto vysoký deficit je pri prihliadnutí na amortizačné platby v objeme 1,4 mld USD s určitosťou nefinancovateľný, čo možno vidieť na "finančnej medzere" platobnej bilancie v prípade realizácie tzv. pasívneho scenára. Hoci veľkosť uvedenej "medzery" nemožno presne odhadnúť, je prakticky bez pochýb, že jej výška je značná a že do štátu sa nepodarí "vliať" dodatočný kapitál v tejto výške. V tejto situácii je preto potrebné zaviesť veľmi rýchlo opatrenia, ktoré znížia deficit platobnej bilancie. V prípade, že dodatočné opatrenia by neboli implementované, ekonomické náklady by sa mohli stať neprijateľne vysokými: vyčerpanie devízových rezerv NBS, výrazné znehodnotenie meny, zvýšenie úrokových sadzieb, problémy s finančnou likviditou v bankovom a podnikovom sektore a zhoršenie pozície štátu ako veriteľa. V extrémnom prípade, ak by uvedené faktory viedli k prudkému poklesu prílevu kapitálu, bolo by Slovensko nútené dosiahnuť prebytok na bežnom účte platobnej bilancie na úkor enormných ekonomických a sociálnych nákladov.

Ekonomické ciele a úpravy

hospodárskej politiky v roku 1999

10. V záujme zníženia vonkajšej nerovnováhy na projektované úrovne musí byť implementovaný silný program dodatočných opatrení. Za priaznivých podmienok týkajúcich sa kvality a kredibility vládneho programu na tento rok by podľa odhadov misie nemal deficit bežného účtu platobnej bilancie presiahnuť 925 mld USD. Zahraničné zdroje sú v tomto prípade o 400 mil. USD vyššie v porovnaní s "pasívnym" scenárom za predpokladu, že dodatočné opatrenia "prilákajú" viac investícií a pôžičiek zo zahraničia. Podporou by v tomto prípade boli viditeľné štrukturálne opatrenia v bankovom a podnikovom sektore. Základným predpokladom vývoja podľa tohto scenára však ostáva okamžité rozhodnutie o sprísnení fiskálnej politiky. V tomto prípade by už spomenutá "finančná medzera" dosiahla prijateľnejších 250 mil. USD (za predpokladu nezmenenej výšky devízových rezerv NBS z už teraz nízkej úrovne). Vzniknutá medzera bude musieť byť "vyplnená" zavedením ďalších hospodárskych opatrení alebo prefinancovaním.

11. Aby deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol 925 mil. USD, musí deficit všeobecnej vlády poklesnúť na 22,5 mld Sk (približne 3 % hrubého domáceho produktu) v roku 1999.

Správa misie MMF bola

vypracovaná 21. apríla 1999.

Preklad: MICHAL NALEVANKO

(Pokračovanie zajtra)