11. Aby deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol 925 mil. USD, musí deficit všeobecnej vlády poklesnúť na 22,5 mld Sk (približne 3 % hrubého domáceho produktu) v roku 1999. Vzhľadom na to, že tretina roku už uplynula, je treba zaviesť výrazné fiskálne opatrenia, ktoré by znížili rozpočtový deficit o ďalších 16 mld Sk. Misia MMF preto odporúča zváženie dodatočných opatrení (uvedených v samostatnej kapitole vrátane výdavkov do sociálnej sféry). Ich implementácia si však vyžiada dlhší čas a tieto opatrenia bude treba zvážiť a realizovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu tých segmentov populácie, ktoré sociálne dávky potrebujú najviac. Misia naďalej podporuje odmietavé stanovisko vlády v otázke znovuzavedenia dovoznej prirážky.
12. Vzhľadom na neistoty súvisiace s hľadaním optimálnej (rovnovážnej) úrovne pre výmenný kurz slovenskej koruny má význam zachovanie plávajúceho kurzu a smerovanie menovej politiky k znižovaniu miery inflácie a ochrany devízových rezerv. Misia MMF očakáva rast reálneho HDP v tomto roku o 0,7 percenta, čo sú očakávania konzistentné s rastom čistého exportu tovarov a služieb, fiskálnej konsolidácie a poklesu dopytu mimo vládneho sektora. Dosiahnutie plánovanej 9-percentnej miery inflácie si vyžiada reštriktívnejšiu menovú politiku v porovnaní s menovým programom NBS na tento rok. Rast peňažnej zásoby M2 bude nevyhnutné znížiť v porovnaní s menovým plánom centrálnej banky, nárast nad predpokladanú úroveň budú musieť zaznamenať aj úrokové sadzby.
13. Pri udržaní kontroly nad vývojom miezd a spotrebiteľských cien môže oslabenie kurzu slovenskej meny zvýšiť konkurencieschopnosť a podporiť externú adjustáciu. Už spomenuté tlaky na znehodnotenie meny však vyvolávajú riziko rozkrútenia cenovej špirály a môžu ohroziť snahu o znižovanie miery inflácie (dezinflácie). Z tohto dôvodu misia MMF podporuje snahu centrálnej banky o udržanie stabilného výmenného kurzu koruny. Spomalenie rastu miezd by tiež malo napomôcť dosiahnutie vytýčeného inflačného cieľa a posilnenie konkurenčných výhod. Misia preto podporuje striktný postoj vlády v otázke ďalšieho zvyšovania miezd zmrazením tempa rastu miezd v stratových podnikoch, v iných sektoroch je za udržanie tempa rastu miezd nižšieho ako rast inflácie.
14. Národná banka sa bude musieť pripraviť na zvýšenie úrokových sadzieb na dosiahnutie vytýčených cieľov a svoje kroky by nemala podriaďovať výhradne záujmu o znižovanie nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Naopak, sprísnenie fiskálnej disciplíny by malo otvoriť väčší manévrovací priestor pre centrálnu banku tým, že zníži tlaky vyplývajúce z vonkajšej ekonomickej nerovnováhy a vývoja výmenného kurzu, prispeje k poklesu úrokových sadzieb, a tým uvoľní tlak na bankový a podnikateľský sektor, ktorý ináč obmedzuje menové sprísnenie. V každom prípade môže dôjsť k uvoľneniu menovej politiky NBS len po predchádzajúcom sprísnení fiskálnej politiky.
Štrukturálne reformy
15. Zatiaľ čo sprísnená hospodárska politika bude rozhodujúcim faktorom pri znižovaní vonkajšej nerovnováhy v roku 1999, súčasná zložitá ekonomická situácia na Slovensku odzrkadľuje veľkú makroekonomickú nerovnováhu a odkladanie štrukturálnych reforiem. Zrýchlenie ich realizácie je - okrem zvýšenia produktivity a ziskovosti podnikov - dôležité aj pre zabezpečenie rastu exportu a zníženie deficitu bežného účtu platobnej bilancie na udržateľnú úroveň, čo je kľúčom k budúcej prosperite Slovenska. Misia MMF nabáda oficiálne orgány na rýchlu spoluprácu so Svetovou bankou, s ktorej pomocou by realizovali programy reštrukturalizácie v bankovom a podnikateľskom sektore (vrátane zlepšenia legislatívneho a inštitucionálneho rámca).
16. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v podnikateľskom a bankovom sektore by sa malo podniknúť niekoľko okamžitých krokov.
- Bankový sektor a najmä banky pod kontrolou štátu sú veľmi citlivé na pokles ziskovosti podnikov a celkovú makroekonomickú nerovnováhu. Preto sú potrebné rýchle opatrenia zamerané na riešenie existujúcich a vznikajúcich problémov v bankovom sektore. V tomto zmysle by vládne autority mali adoptovať jasne definované "rýchle nápravné kroky". Jednou z najvyšších priorít je naštartovanie rozsiahleho reštrukturalizačného programu týkajúceho sa najväčších štátom kontrolovaných bánk s cieľom privatizovať ich. Nevyhnutným predpokladom na to je reálne ohodnotenie kvality aktív prostredníctvom rozšíreného auditu vo Všeobecnej úverovej banke a v Slovenskej sporiteľni. Súčasne by sa mali prijať opatrenia zabraňujúce ďalšiemu zhoršovaniu situácie týchto bánk (bližšie detaily sú obsiahnuté v prílohe záverov misie).
- Pokrok v procese reštrukturalizácie bankového sektora by mal byť úzko spojený s reštrukturalizáciou a/alebo privatizáciou podnikov. Prípravy na na rozsiahlu reštrukturalizáciu podnikateľského sektora by mali podporiť niektoré okamžité kroky, ktoré by vydali pozitívne signály zahraničným investorom. Čo najskôr by sa malo zrealizovať navrhované preradenie asi 35 podnikov zo zoznamu strategických spoločností a začať s ich privatizáciou. Štát by mal ďalej zvážiť možné výhody z presnejšieho definovania rozsahu a časového harmonogramu na previerku privatizačných rozhodnutí predchádzajúcej vlády so zvláštnym zreteľom na odstránenie akýchkoľvek pochybnmostí, ktoré môžu mať noví investori v súvislosti s privatizačnými kontraktmi. V tomto kontexte by bolo užitočné zverejniť zoznam tých privatizačných rozhodnutí, ktoré boli v súlade so zákonom. Vláda by mala zvážiť i opatrenia na zlepšenie riadenia v štátnych podnikoch, ktoré nie sú určené na okamžitú privatizáciu. Dôležitým by v tomto smere malo byť definovanie finančnej výkonnosti spomenutých podnikov, ktoré by hovorilo o kvalite ich manažmentu.
Iné oblasti
17. Misia MMF chce zdôrazniť dôležitosť stanovenia strednodobého rámca uskutočnenia úprav a reforiem, ktoré by položili základ trvalého ekonomického rastu. Takýto rámec by vytvoril strednodobý kontext, v ktorom by sa mohli realizovať okamžité opatrenia. To by zároveň pomohlo podporiť realizáciu úprav a štrukturálnych reforiem poukázaním na ich potrebu a ich eventuálne prínosy.
18. Hospodárska stretégia vlády by sa mala orientovať na ekonomický rast cestou zvyšovania exportu s podporou priamych zahraničných investícií a vstupu strategických investorov zo zahraničia. Súčasťou stratégie by mala byť pokračujúca fiskálna konsolidácia, ktorá v prvom rade umožní v strednodobom horizonte zníženie deficitu bežného účtu platobnej bilancie na udržateľnú úroveň. V tomto kontexte radí MMF udržať deficit v rozpätí dvoch až troch percent hrubého domáceho produktu, zväčša financovaného priamymi zahraničnými investíciami, čo by umožnilo i pokles pomeru celkového dlhu k HDP.
Fiskálna konsolidácia by mala posilniť sklon k úsporám a súčasne reštrukturalizáciu bankového sektora prostredníctvom poklesu reálnych úrokových sadzieb. To by malo vplývať i na rast privátnych investícií. Sprísnenie fiskálnej politiky zároveň umožňuje zmiernenie reštriktívnej menovej politiky NBS. Takáto zmena charakteru politík by mala viesť k posilneniu externej konkurencieschopnosti, čo by znamenalo "expanzívny" dosah na ekonomickú aktivitu pri súčasnom znižovaní deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Vzhľadom na podmienky týkajúce sa neistoty a potenciálnej výšky fiskálnych nákladov súvisiacich reformou bankového a podnikateľského sektora je potrebné, aby proces konsolidácie verejných financií pokračoval a vytvoril priestor na riešenie poteciálnych problémov (šokov). Vláda bude zrejme chcieť i priestor na špecifické výdavky, ktoré súvisia so snahou Slovenska o vstup do Európskej únie.
19. Stratégia vlády v oblasti priamych zahraničných investícií obsahuje opatrenia, ktoré v prípade úplnej implementácie poskytujú všetky predpoklady na prílev zahraničných investícií bez utiekania sa k zdeformovaným daňovým úľavám. Zámery vlády obsahujú zdokonalenie legálneho a inštitucionálneho rámca, približovanie sa nepriamym daňovým sadzbám v krajinách EÚ a reformu verejného sektora, kde má dôjsť k zvýšeniu transparentnosti a boju proti korupcii. Stratégia vlády však obsahuje aj niektoré elementy, ktoré misia MMF považuje za mylné. Ide najmä o zdaňovanie ziskov a ďalšie výnimky pre zahraničných investorov, ktoré pravdepodobne neprilákajú kvalitný zahraničný kapitál, ale môžu negatívne ovplyvniť strednodobý fiskálny vývoj a môžu viesť k prispôsobeniu správania zahraničných obchodných partnerov. Misia nalieha na vládu, aby ešte zvážila finančné aspekty spomenutej stratégie a odstránila tie elementy, ktoré podmieňuje exportná výkonnosť alebo diskriminačné rozdiely medzi domácimi a zahraničnými investormi, resp. medzi odvetviami.
20. Strednodobá fiskálna konsolidácia by mala viesť k zníženiu vplyvu štátu v ekonomike. Verejné výdavky, ktoré dosahujú takmer polovicu z hrubého domáceho produktu v roku 1998, čo je na tranzitívnu ekonomiku veľmi vysoká úroveň, bude treba viac kontrolovať, aby došlo k zníženiu veľkosti vládneho sektora na úroveň konzistentnú s výškou príjmov na jedného obyvateľa. Misia MMF verí, že existuje priestor na zníženie výdavkov na všeobecnú vládnu administratívu bez toho, aby sa znížila efektívnosť jej fungovania. Ďalej je nevyhnutné okamžite definovať ciele reformy v oblasti sociálnych transferov a výdavkov v zdravotníctve so zámerom zracionalizovať tieto výdavky a vytvoriť pritom dostatočnú sociálnu sieť. Výdavky vlády by mohli poklesnúť aj zvýšením podielu privátnych investorov na výstavbe a prevádzke hlavných infraštruktúrnych projektov. Všetky fiskálne náklady spojené s reštrukturalizáciou bankového a podnikového sektora treba transparentne vykazovať.
Vzhľadom na výšku rozpočtových príjmov a najmä ich pomer k hrubému domácemu produktu, ktorý nemožno v strednodobom horizonte udržať, misia MMF nalieha na zintenzívnenie snáh smerujúcich k reforme daňového systému, ktorý by postupne zvyšoval daňové zaťaženie spotreby a znižoval priame dane. Znížiť treba najmä dane z príjmov právnických osôb na úroveň porovnateľnú s krajinami EÚ a ostatných tranzitívnych ekonomík. Vo svetle posledných skúseností so slabým výberom daní a s očakávaným presunom dôležitosti na malé podniky (kde je výber daní zložitejší), by malo dôjsť k posilneniu daňovej administratívy.
21. Na záver by misia chcela podporiť vládu v snahe zdokonaliť svoje štatistiky vrátane národných účtov, údajov o zahraničnom obchode a fiskálnej prezentácii. V tejto súvislosti je možné očakávať technickú asistenciu zo zdrojov MMF alebo iných nadnárodných inštitúcií. Misia ďalej nalieha na vládu, aby i za cenu jeho neskoršieho začiatku zintenzívnila snahy o riešenie potenciálnych počítačových problémov súvisiacich so začiatkom roku 2000. Pokračovať by mala spolupráca so Svetovou bankou a ostatnými inštitúciami, pričom slovenské vládne autority by sa mali usilovať o získanie finančnej a technickej podpory zo strany medzinárodných spoločenstiev.
Správu misia MMF vypracovala 21. apríla 1999.
Preklad:
MICHAL NALEVANKO
