BRATISLAVA (SME - or) - Monika minulý rok zmaturovala s čistými jednotkami na jednom z bratislavských gymnázií. S podobným prospechom absolvovala celé štyri gymnaziálne roky. Prijatie na vysokú školu všetci doma považovali za samozrejmosť. Hlásila sa na tri vysoké školy, nezobrali ju ani na jednu, jej vedomosti boli nedostatočné. Jednotky z onoho gymnázia mali slabú váhu. V týchto dňoch sa dievčina opäť chystá na vysokú školu. Už niekoľko mesiacov chodí na doučovanie k trom vysokoškolským učiteľom z fakulty, na ktorú sa hlási. Mesačne to jej rodičov stojí šesťtisíc korún, za jednu hodinu platia v priemere osemsto korún. Na veľké rozdiely vo vedomostiach slovenských stredoškolákov nedávno dekana Právnickej fakulty UK upozornilo päť zástupcov Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici, V. Paulínyho Tótha v Martine, Š. Moyzesa v Ružomberku, z Veľkej okružnej v Žiline a z Vrútok. Žiadajú ho, aby zvážil systém prijímacích pohovorov, a to tak, aby každý študent mal rovnakú štartovaciu čiaru, a nebral do úvahy známky z vysvedčenia. Priznávajú, že dnešný systém hodnotenia vedomostí je poznamenaný veľkou subjektívnosťou učiteľov, a tak jednotka má na každej škole inú váhu. Vysvetľujú to aj tým, že na stredných školách neexistujú pre predmety spoločné štandardné testy. Úplne protirečivo však vyznieva vyjadrenie ministra školstva M. Ftáčnika, ktorý vyslovil nespokojnoť s praktikami nadštandardného doučovania pred prijímačkami na vysokú školu. Podľa jeho názoru si tým "mnohí páni profesori finančne od rodičov vypomáhajú". Minister sa domnieva, že tvrdenie o nedostatočnej príprave stredoškolákov je vlastne dehonestácia práce stredoškolských pedagógov. Ministerstvo školstva vraj už pripravuje štandardy pre jednotlivé ročníky stredných škôl. Ich splnenie by malo byť podľa ministra pre maturantov vstupenkou na vysokú školu.