Záverečný majsterštuk na domácej pôde alebo absolventské predstavenie študenta posledného ročníka divadelnej réžie na VŠMU Jakuba Nvotu? Obe slovné spojenia označujú trpkú tragikomédiu Jiřího Šotolu Padá lístie, padajú jabĺčka, ktorá mala v Trnavskom divadle premiéru 16. marca.

Jakub Nvota, ktorý ako zakladateľ, autor, režisér a herec amatérskeho Trnavského túlavého divadla dokáže už šesť rokov rozveseliť publikum, výberom Šotolovej hry otvorene priznal svoju doteraz málo známu orientáciu - vzťah k vážnym témam. Aj tak však vníma neustálu prítomnosť protipólu každej tragédie - úsmev. Ten sa z jeho spracovania nevytráca a nehrozí mu ani sklz do banality.

Šťastie v nešťastí, tragický príbeh kadeta a predanej nevesty, ušľachtilé, nenaplnené a nezmyselné ideály vedúce na spoločenské scestie, politika a obchod, vzostup a pád, láska ako jeden zo základných cieľov nášho hľadania v tesnom spojení so smrťou - to všetko tvorí farebnosť jednotlivých obrazov inscenácie, ktoré postupne preklenú v časovej skratke obdobie od zimy do jesene jediného roku na sklonku monarchie počas prvej svetovej vojny. Nvota sa nevzdáva ani vzťahu ku kabaretu, ktorým začínal, a kaviarenské scény dotvára piesňami hudobníka a študenta herectva Kamila Mikulčíka s vlastnými textami v interpretácii Andrey Karnasovej. A k tomu skvelí Táňa Kulíšková, Vladimír Jedľovský a Boris Zachar.

Režisér Jakub Nvota má nádej, že sa jedného dňa stane mágom ovládajúcim čarovnú formulku, ktorá umožňuje prienik do mysle interpretov, ale občas sa bude musieť vyrovnať aj s poznaním, že je tam pusto. To mu však u kostýmového výtvarníka nehrozilo. Pri jeho výbere mal šťastnú ruku, lebo Jan Kocman už svojou tvorbou očaril aj slovenského „Deburaua“ Milana Sládka, s ktorým spolupracoval napríklad na prvom slovenskom pantomimickom muzikáli Najväčší z Pierrotov. Trnavské publikum Nvotu zbožňuje. Istá dáma po predstavení pri šatni vyhlásila: „Hovorím vám, táto hra bude slávna!“