Reprezentácia Slovenska pod vedením Jozefa Adamca, asistentov A. Dragúňa a V. Weissa nemala zlé výsledky, výkony, chýbal gól a víťazstvo. Zlomilo sa to proti Bulharsku. Veľmi dôležité z hľadiska toho, že nás na začiatku júna čakajú dve kvalifikácie o postup na ME 2000 v Portugalsku a Maďarsku. Nálada stúpla. Večný rebel i optimista v jednej osobe Adamec bije na správnu strunu. Tvrdí, že reprezentáciu treba hodnotiť z hľadiska toho, že je v štádiu úspešného tvorenia sa, cizelovania. Neprehrať v Rumunsku, s Maďarskom, zdolať Bulharsko, to možno považovať za dvíhanie sebavedomia a sebadôvery. Víťazstvo 2:0 nad stále silným Bulharskom, ktoré vyhralo v Bruseli nad Belgickom, vyvolá aj vo svete pozornosť. Znovu sa ukázal istý paradox, že v Superlige je dosť schopných hráčov, ktorí sa v hre o naše malé slovenské body nevedia ukázať. Môžu však vytvoriť silné mužstvo aj bez prehnaného množstva legionárov. Adamec si váži ich kvality a skúsenosti, ale tvrdí, že ak v cudzích kluboch pravidelne nehrajú, sedia na lavičke náhradníkov, lepšie je dať prednosť tým, ktorí sú na očiach, neraz kritizovaní a smerom k reprezentácii sa mohli rehabilitovať maximálnym odovzdaním toho, čo vedia. Až na pár hluchých momentov sme boli na koni, každý hráč šliapal na doraz, čo bol donedávna sen. Mužstvo potvrdilo kvalitu v ofenzíve, lebo sa do nej vedeli zapájať aj obrancovia, Karhan, Kratochvíl a úspešným streleckým zásahom Milan Timko, stredopoliari Labant, Tomaschek, konštruktívny Zvara a aj rýchly, v Dubnici vari najlepší Pinte. Slicho za dvadsať minút pripravil štyri šance a z poslednej z nich Tomaschek skóroval. Najpotešiteľnejšie bolo, že naši držali krok aj v tvrdosti a z inak nie jemných Bulharov urobili pretlak. Tí odchádzali z plochy aj po zraneniach, ktoré si vyrobili sami, Jankov za to videl žltú kartu. Dubnica nám žičila, naliala elixír pred Lisabonom a Györom. Ukázalo sa, že Adamec nehovoril do vetra, ak tvrdil, že reprezentácii stúpa výkonnosť. Po bodíkoch prišli naraz tri body a dva góly. JÁN MIKULA