Festival sa skončí 23. mája, premietajú sa posledné snímky a do poslednej chvíle sa nevie, kto získa najvyššie trofeje. Neraz sa už stalo, že záverečné projekcie zmenili poradie a rozhodli o víťazoch. Nebýva zvykom ľutovať porotcov, ale zdá sa, že tí, ktorí sa zo všetkých síl snažia rozhodovať spravodlivo, nemajú v hlučnom canneskom paláci ľahký život. Každý deň ich čakajú tri filmy a niekoľko zasadaní poroty, na ktoré sa treba pripraviť. Francúzsky člen poroty André Téchiné sa snaží statočne bojovať s nevyspatosťou a s tým, že dôležité diskusie medzi porotcami sa vedú v angličtine. Ako povedal francúzskym novinárom, jeho prvou pomocou je Yasmina Reza, na Slovensku známa ako autorka hry Kumšt. Nepohne sa od nej ani na krok.
Medzi hlavné udalosti v Cannes patria filmy z posledných dní. Jim Jarmusch so svojím ostrým humorom vo filme Ghost Dog: cesta samuraja pokračuje v príbehoch z okraja spoločnosti dnešnej Ameriky. Jarmusch mieša iróniu s tragédiou, snové scény s vaudevillom. Ghost Dog sa pohybuje na hrane dvoch kultúr, medzi hip hopom a kung fu. Kult čierneho "mača", ktorý v uliciach mesta rozsieva strach, oslavovaného rapovými skupinami, má podobné črty ako kult bojových umení a uctievanie tradícií. Ďalšie dva filmy dvoch mladých režisérok, ktoré premietali v posledných dňoch, vyvolali prekvapenie a dojatie. V prvom dlhometrážnom filme Američanka Sofie Coppolová, s príliš známym otcom na debutujúcu režisérku, dokázala podľa reakcie francúzskych kritikov nečakané majstrovstvo vo filme na veľmi citlivú tému - samovraždu mladistvých. Film The Virgin Suicides (Samovraždy panien) sa vyhol povrchnosti filmov o mladých ľudí a nástrahám obligátnych morálnych súdov o spoločnosti. Tak vznikol film o zúfalstve teenagerov v sterilnom svete michiganského mestečka s rozmerom tajomnosti. Je jasné, že Sofia Coppolová predstavuje veľký prísľub pre blízku budúcnosť filmového umenia. Francúzski kritici nepochybujú, že tento film si zaslúži Zlatú kameru. Rovnako vážnou udalosťou je aj film mladej francúzskej režisérky, ktorá bola pôvodne dokumentaristkou, Solveig Anspach Haut les coeurs (Hore srdcia) s presným a ostrým pozorovateľským talentom. Jej film rozpráva bez akéhokoľvek pátosu ťažký príbeh ženy, potácajúcej sa medzi chorobou a tehotenstvom, pôrodom a smrťou. "Stanete sa režisérom, keď skrížite svoj pohľad s pohľadom iných," tvrdí minuloročný víťaz z Cannes režisér Theo Angelopoulos. Tri filmy, ktoré vzrušili publikum v jednom z posledných dní, sú veľmi individuálne, osobné, a pritom spoločensky závažné. Filmová fikcia sa napája zo zdrojov kinematografie každodennej reality. Zdá sa, že je to vlastne stále to isté: jedinci postihnutí citovou depriváciou sú konfrontovaní s dobrom. Nie je to však pravda, Cannes iba plní svoje sľuby, dokáže prekvapiť novými talentmi, ale aj kvalitou tých starých.
OLIVIER SMITT
(Autor je redaktorom denníka Le Monde)
