m záujme. Táto suma však celkový problém pohľadávok ŽSR voči vláde SR za výkony vo verejnom záujme nerieši, keď železnice v roku 1999 potrebujú na tento účel minimálne 3,5 miliardy korún, čo predstavuje mesačne 350 až 400 miliónov korún. Minister Palacka prisľúbil, že do konca júna tohto roku predloží jeho rezort na rokovanie vlády ďalší materiál, ktorého obsahom bude zabezpečenie zvyšných 1,3 miliardy korún. Na otázku, či je reálne, aby štátny rozpočet zabezpečil aj zvyšnú sumu, odpovedal minister slovami, že to nie je v rovine polemiky, pretože neuhradenie celej sumy za výkony vo verejnom záujme by dostalo železnice do platobného kolapsu, a keďže štát ručí za väčšinu záväzkov železníc, dostala by sa do platobnej neschopnosti v konečnom dôsledku slovenská vláda.
Celkovo štát dlhuje ŽSR za výkony vo verejnom záujme vyše 11 miliárd Sk a podľa A. Egyeda Železniciam SR jednoznačne vzniká nárok na uznanie týchto pohľadávok zo strany štátu.
Ďalším naliehavým problémom železníc je aj ich vysoká zadlženosť, ktorá v súčasnosti dosahuje takmer 30 mld Sk. ŽSR majú čo robiť, aby splácali alebo aspoň odsúvali staré záväzky a uhrádzali straty z finančných operácií, ktoré dosiahli v minulom roku výšku 2,8 mld Sk.
Vedenie ŽSR v súčasnosti pripravuje pre ministerstvo dopravy a vládu SR materiál obsahujúci jednotlivé zámery na najbližšie štyri roky. Prvá časť hovorí o finančnej sanácii ŽSR, o nevyhnutnosti reštrukturalizovať úverové portfólio zmenou krátkodobých úverov na dlhodobé. Druhá časť predkladaného materiálu obsahuje konkrétne kroky reštrukturalizácie ŽSR smerom k vytvoreniu akciovej spoločnosti v 100-percentnom vlastníctve štátu. Na financovanie plánovaných programov je potrebné zabezpečiť ročné financovanie vo výške asi 7 miliárd korún, ktoré zahŕňa 3,5 mld Sk na modernizáciu dopravnej cesty a ďalších 3,5 mld Sk na modernizáciu koľajových vozidiel.