zasiahla najmenej deväť obrnených transportérov, 10 delostreleckých postavení, tanky a ďalšie vozidlá, tri lietadlá na zemi, dve mobilné odpaľovacie zariadenia rakiet zem-vzduch a jeden radar. Bombardéry napadli v Kosove ďalej veliteľstvo v Rakovici, muničné sklady v Uroševaci, Kosovskej Mitrovici a Sremskej Mitrovici, zásoby pohonných hmôt v Smeredeve a Leskovaci, retranslačné veže v Kule, Prepolaci a obci Kacanik Bodeva. Shea potvrdil bombardovanie transformátorov vysokého napätia, ktoré sú súčasťou tepelnej elektrárne pri meste Obrenovac juhozápadne od Belehradu. Spresnil, že aliancia nepoužíva proti elektrárňam len "mäkké" grafitové bomby, ktoré spôsobujú skraty, a teda prerušenie dodávok elektrického prúdu, ale "zmes munície", čo vysvetľujú správy o horiacich a zničených zariadeniach. Odmietol námietku, že týmito útokmi je postihované predovšetkým civilné obyvateľstvo - veľmi poškodzujú tiež juhoslovanskú armádu, už preto, že ju nútia používať náhradné generátory a tým spotrebovávať pohonné hmoty, ktorých začína byť nedotatok. "Legitímnym cieľom je čokoľvek, čo skomplikuje armáde život." Bombardovanie Juhoslávie lietadlami NATO si už vyžiadalo vyše 1200 obetí medzi civilistami. Tretinu z nich tvoria deti. Vyhlásila to včera predsedníčka juhoslovanského výboru pre spoluprácu s Detským fondom OSN (UNICEF) Margit Savovičová, ktorú citovala juhoslovanská oficiálna agentúra Tanjug. "30 percent z vyše 1200 mŕtvych civilistov a 40 percent z asi 500 zranených sú deti," tvrdila Savovičová. Medzi predvídateľnými následkami bombardovania Savovičová uviedla "zníženie pôrodnosti, zhoršenie imunologického systému jednotlivcov, zvýšenie výskytu rakoviny, psychických ťažkostí a zvýšenie kriminality".