a s určitými výhradami republikánskych senátorov. Dolár však neprekonal hranicu 122,30 JPY/1 USD a neskôr sa vrátil späť na úroveň 122,80 JPY/1 USD. Podľa názorov analytikov je pravdepodobné, že oslabovanie dolára bude iba dočasné. Vývoj na trhu s japonskými vládnymi dlhopismi naznačuje, že záujem o aktíva denominované v amerických dolároch aj naďalej budú rásť. Výnos 212, emisie japonských vládnych bondov poklesol až na úroveň 1,315 %, kým počas rána boli ešte obchodované okolo hodnoty 1,390 %. V podstate dolár tak počas dňa potvrdil záujem o zachovanie pásma 120,00 JPY/1 USD až 125,00 JPY/1 USD, čo je úroveň, na ktorej sa cíti v poriadku aj japonská vláda a jej poprední predstavitelia. Americký akciový index Dow Jones zaznamenal počas predchádzajúceho obchodného dňa prudký pokles o 1,6 %, a to predovšetkým vďaka určitým náznakom komplikácií situácie v Argentíne, čo neskôr vyvolalo obavy z možnej devalvácie meny v tejto krajine. V závere obchodného dňa oslabil Dow Jones o ďalších 180 bodov, a to hneď po otvorení. Euro voči americkému doláru posilnilo na hodnotu 1,064 USD/1 EUR a voči libre oslabil dolár na 1,615 USD/1 GBP. Na situáciu v Argentíne zareagoval aj brazílsky real, ktorý dosiahol úroveň 1,726 BRL/1 USD, čo bola najnižšia úroveň realu za posledný mesiac. Počas včerajšieho dňa však panoval v Argentíne deň pracovného voľna a preto sa situácia nezdala až takou dramatickou. Vyhlásenia popredných amerických predstaviteľov na čele s ministrom financií Robertom Rubinom však zásadnejšie upokojenie na trh nepriniesli. Prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg počas dňa uviedol, že podľa jeho názoru je možné sledovať v eurozóne postupne sa vracajúce oživenie. V roku 2000 tak podľa neho budú viditeľné prvé výraznejšie výsledky, avšak oživenie postupne bude citeľné už počas roku 1999.
Česká koruna počas dňa oslabila na úroveň 37,920 CZK/1 EUR, a to pod vplyvom oslabenia ostatných emerging trhov. Poľský zlotý oslabil na úroveň 2,25 % od centrálnej parity, kým počas predchádzajúceho dňa bol obchodovaný na úrovni 2,70 % v apreciačnej časti fluktuačného pásma. Podľa názorov analytikov je možné počas prvého štvrťroku 1999 očakávať nižší rast poľského HDP, a to až na hodnotu 1,5-2,0 %, kým počas rovnakého obdobia minulého roku bol zaznamenaný rast až na hodnotu 4,80 %. Vo všeobecnosti sa tento pokles pripisuje strate ruských trhov po tom, ako vypukla kríza na ruskom finančnom trhu a situácia sa vôbec v tejto krajine nemení k lepšiemu.
BRANISLAV MATUŠEK
(Autor je dílerom ING Barings)
