"Benátky sú matkou všetkých bienále, a preto im treba vrátiť život v podobe mladého umenia," tvrdí umelecký šéf benátskeho bienále Harald Szeeman, legendárny kurátor, ktorý sa stal známy svojím neutíchajúcim záujmom o experimenty. Hovorí, že každý nový ročník tejto prestížnej prehliadky súčasného výtvarného umenia musí preťať ostrý tón. Ostrým tónom tohto ročníka by mohol byť projekt improvizovaného tetovacieho štúdia. Profesionálny tetovač bude na požiadanie návštevníkom priamo na telo tetovať motívy zo vzorníka, ktorý obsahuje vyše sto návrhov 46 slovenských výtvarných umelcov. Práve takéto projekty majú v poslednom čase na medzinárodných umeleckých festivaloch najväčší úspech. Kurátorky Alexandra Kusá (1973) a Petra Hanáková (1974) vytvorili projekt Slovak Art for Free, ktorý chce priamo odpovedať na hlavnú tému tohtoročného bienále - otvorenosť nadovšetko. Konzervatívnejšia časť slovenskej výtvarnej obce im predpovedá hanbu.

m Váš projekt tetovacieho salóna zvíťazil v konkurze na reprezentanta slovenskej účasti v Benátkach. V čom sa líši od predchádzajúcich?

P. H.: "Nechceli sme vybrať iba jedného umelca, ktorý by ,reprezentoval`, ale viacerých vychytených, ktorí pracujú so súčasným umením."

m Môžeme tetovanie nazvať súčasným umením?

P. H.: "Pre nás je to skôr reprodukčná technika, pre našich tetovačov je to však určite umelecké dielo."

m O ktorých umelcoch môžete povedať, že sú vychytení?

P. H.: "Možno som sa nepresne vyjadrila. Snažili sme sa vybrať umelcov, o ktorých sa hovorí a ktorí majú čo povedať. Nie tých, čo si doma maľujú."

m Je to kritérium - umelci, o ktorých sa hovorí?

A. K.: "Možno nie, chceli sme jednoducho vyskúšať, ako renomovaní umelci zareagujú."

m A ako zareagovali?

P. H.: "Oslovili sme približne 65 umelcov a konečný počet, ktorý sa zúčastní v Benátkach, je 46. Najstarší je asi pán Fila."

m Ako sa zmierili s tým, že v popredí nie je umelec, ale kurátor?

P. H.: "Sme síce kurátorky, ale s ambíciou byť aj autorkami. Priznám sa, niektorým prekážalo to, že im my zadávame úlohy. Možno mali pocit, že ich obmedzujeme."

m Za Hudecovej éry na ministerstve kultúry významná časť výtvarnej obce slovenskú účasť na bienále spochybňovala. Hovorilo sa, že do Benátok chodia ministrovi favoriti. Zmenilo sa niečo?

A. K.: "Snažíme sa nestarať o politické súvislosti, ktoré dodnes zasahujú aj do rozhodovania o výtvarnom umení. Prihlásili sme sa na konkurz a vybrala nás demokraticky zvolená porota. Boli sme prekvapené, pretože predsa len predstavujeme trochu nepopísaný list."

m Čo to znamená demokraticky zvolená porota?

P. H.: "V komisii boli naozaj rozmanití zástupcovia, či už zo Slovenskej národnej galérie, rôzni umelci, historici umenia, ale aj pedagógovia z VŠVU."

m Zhodla sa na vašom návrhu už aj tak rozhádaná výtvarná obec?

A. K.: "Nie všetci boli nadšení. Ale tak je to na Slovensku vždy, ak sa niekomu niečo nepáči, tak vám to nikdy nepovie otvorene. Iba sme počuli, že sa čosi šušká."

m A čo sa šuškalo?

A. K.: "Od toho, že nakazíme celý svet AIDS až po to, že to bude slovenská hanba. To prvé je nezmysel - naši tetovači majú všetci lekárske osvedčenia a pracujú podľa najprísnejších hygienických zásad. A to druhé hádam tiež."

m Kto vám tetuje?

P. H.: "Roman Rosa, Milan Bartoň a Gajlo."

m Nie je tetovanie iba módou?

P. H.: "Je to jeden z kontrastov, na ktorý sme chceli poukázať - umenie ako záležitosť ,mimo` času a zároveň módny trend. Boli sme tiež zvedavé, čo na to povie konzervatívna slovenská spoločnosť."

m Čo hovorí?

A. K.: "Umenie je považované za čosi vznešené. Ak poviete tetovanie, každý si predstaví Leopoldov či cirkusantov. Pre ľudí je to niečo podozrivé a vulgárne, pokleslé. Alebo módne na druhej strane."

m Kde ste hľadali svoje objekty na potetovanie?

A. K.: "Boli sme pripravené chodiť po pohostinstvách a hľadať ,luzakov`. A zrazu sa začali hlásiť rôzni mladí ľudia so slobodným myslením."

m Kto má dnes z mladých slobodné myslenie?

A. K.: "Napríklad aj spisovateľ Michal Hvorecký a osem ďalších."

m Dali ste potetovať deväť ľudí. Prečo však nie seba?

P. H.: "Je to predsa len na celý život."

m Pred dvoma rokmi šokovala v Benátkach Marina Abramovičová. Chcete aj vy šokovať?

A. K.: "Chceli sme, aby to bolo čosi viac, ako len zavesiť obrázky. Náš projekt nie je iba o tetovaní, ale o problémoch a polohách súčasného umenia."

m Aké sú jeho polohy?

P. H.: "Snažili sme sa byť otvorené voči umelcom i voči samotným divákom. Okrem toho výstava ruší hranice, popularizuje a ako hovoríte vy, aj trochu škandalizuje. Práve to posledné nie je veľmi známe pre slovenské umenie."

ANDREA PUKOVÁ