"Mám dojem, že politicky táto vláda šancu nepremárnila a skutočne sa jej podarilo počas pol roka urobiť veľký kus práce. Zdedený demokratický deficit v rešpekte právneho štátu i k maďarskej menšine napravila pomerne rýchlo. Hlavne v zahraničnej politike sa podaril veľkú kus práce vo vzťahu k EÚ i k NATO. Objektívne okolnosti, samozrejme, nie sú úplne priaznivé, ale tie nezávisia od slovenskej vlády. To, že proces rozširovania EÚ sa zadrháva, ani vojna na Balkáne nie je vinou slovenskej vlády. Mám však isté pochybnosti vo veci slovenskej ekonomickej bilancie. To znamená, že rovnakú odvahu nepozorujem v hospodárskych opatreniach."
m Pozornosť Slovenska je sústredená hlavne na summit EÚ v Helsinkách na konci roka, kde sa očakáva preradenie Slovenska do prvej skupiny kandidátskych krajín.
"Je úplne realistické, že na konci roka - pokiaľ vývoj na Slovensku bude pokračovať naznačeným smerom a prezidentské voľby dopadnú tak, že nedôjde k nejakému zvratu v domácej situácii - je dobrá šanca, aby sa na helsinskom summite napravilo rozhodnutie spred dvoch rokov (summit v Luxembursku - pozn. red.).
To však neznamená, že proces európskej integrácie sa tým urýchli. Tento proces sa zatiaľ skôr spomaľuje z dvoch dôvodov. Po prvé sú tu problémy čisto ekonomické, problém európskeho rozpočtu, problém určitého sebectva členských krajín. Nemecko chce znížiť svoj príspevok do rozpočtu, Francúzsko si stráži poľnohospodársku politiku, Británia nechce prísť o tzv. Thatcherovej šek, ktorý vybojovala veľmi tvrdo voči svojim európskym partnerom, Španielsko sa stará o to, aby neprišlo o regionálne fondy... Každý má dobrý i menej dobrý dôvod, aby hájil status quo a výsledkom je, že na berlínskom summite Agenda 2000 sa pätnástka síce dohodla na rozpočte (na budúcich 6 rokov - pozn. red.), ale bez veľkých reforiem. A ako je známe, pokiaľ sa tento rozpočet nezmení a
pokiaľ sa neurobia reformy, rozširovanie nie je možné, a teda sa odkladá na ďalšie rozpočtové obdobie, čiže po roku 2006. Povedal by som, že ten vlak rozširovanie EÚ ide tak pomaly, že Slovensko má dobrú šancu do neho naskočiť, ale to nie je nevyhnutne dobrá správa."
m Spomínali ste však dva dôvody. Ten druhý logicky súvisí so situáciou na Balkáne.
"Dnes sa všetky politické priority Európy sústreďujú na riešenie situácie na Balkáne. To je politická priorita a po vojne to bude priorita ekonomická, čiže veľké prostriedky budú vynaložené na vytvorenie akéhosi protektorátu v Kosove, Macedónsku, v Albánsku, ale tiež v Srbsku, pričom máme už podobný protektorát v Bosne. To všetko bude stáť EÚ veľa peňazí a tým pádom budú ďaleko obmedzenejšie prostriedky na prípavu na rozširovanie EÚ do strednej Európy.
Po druhé je tu priorita Balkánu. Akoby paradoxným spôsobom sa Balkán integroval oveľa rýchlejšie cez katastrofu, ktorú zažíva. Forma protektorátu je tiež istou formou integrácie. V sociológii existuje teória integrácie cez konflikt, ktorý je rovnako formou integrácie. V zahraničnej politike to dokazuje i situácia na Balkáne. Dúfajme, že stredná Európa, ktorá je stabilizovaná a kde nehrozia podobné problémy, nebude doplácať na to, že je tu stabilita. To by bol skutočne zvláštny európsky paradox."
m Nové členské krajiny NATO nereagujú na situáciu na Balkáne jednotne. Aký je podľa vás vplyv takýchto postojov z dlhodobejšieho hľadiska?
"Je dôležité uvedomiť si, do akej miery reakcia štátov strednej Európy na to, čo sa deje na Balkáne, bude mať vplyv na spôsob, akým NATO bude hodnotiť integráciu nových členov a prípadné ďalšie rozširovanie. Pekne to formuloval jeden americký profesor: Poliaci sú `in`, Česi `out` a Maďarsko niekde medzi. Je to hodnotenie prísne a do istej miery pravdivé. Pre nových členov súdržnosť aliancie nebola úplnou samozrejmosťou a to je eufemizmus. Tento konflikt je akousi zaťažkávajúcou skúškou pre nových členov. Niektorí v nej obstáli, ako Poliaci, niektorí menej, ako Česi, a to môže mať i svoj vplyv na budúce rozširovanie do východnej Európy. Predovšetkým si myslím, že to bude problém pre Bulharsko a Rumunsko, kde je veľmi silná reakcia proti intervencii NATO v Juhoslávii."
SOŇA MIHÁLIKOVÁ,
Paríž - Bratislava
(Autorka je redaktorkou SRo)
