Bratia a sestry, vážení okoloidúci - znelo zo žartu imitovaným prízvukom typického podguráženého Slováčika z úst Štefana Skrúcaného takmer pri každom jeho "preslove" až do chvíle, kým spolu s Rasťom Piškom nezvládol spôsob reči v Prahe vyštudovaného tuniského sprievodcu Kamela, s menom ľahko zapamätateľným vďaka známym cigaretám a všadeprítomným ťavám, plyšovým i z mäsa a kostí. Vety začínal spojením prosím vás, pridal k nemu presvedčenie, že všetko pôjde normálne, a bol tak vďačným objektom slovnej paródie našich humoristov. Stalo sa tak počas Dní slovenskej kultúry Kartago Tours - Tauris Tunisko 1999, keď interpreti vydavateľstva a umeleckej agentúry WV Štefana Wimmera od 20. do 25. mája prebrázdili väčšinu prírodných zákutí osobitej severoafrickej krajiny. Trasa po prílete do Tunisu viedla zo Sousse cez Sfax či Matmatu až po Kairouan a Monastir, hviezdičky hotelov sa hromadili od troch do piatich a k príťažlivým zastávkam patrilo rímske koloseum v El Jem, oáza Gabes preslávená pestovaním rastliny henna, návšteva berberských obydlí v skalách, romantický výlet na ťavách do piesočných dún Sahary, špeciálny program v púšti i prehliadka soľného jazera Chott El Jerid. Po vlaňajšej európskej Ceste snov sa rozhodol Wimmer zájsť za more a, ako už má vo zvyku, oceniť humoristické kone zo svojej stajne nejakými tými platinovými platňami, pokrstiť ich nové počiny a podeliť sa o zážitky s obchodnými partnermi i médiami. Účastníkov zájazdu sa nazbierala necelá štyridsiatka. Spojilo ich puto dobrej partie, slnečné počasie nemohlo nevyjsť, program "odfajkúval" svoje body jedna radosť a nečudo, že spokojnosť bola namieste. "Podľa mňa to bola ojedinelá akcia svojho druhu v rámci slovenskej kultúry. Myslím si, že spokojní boli všetci a môžem preto povedať, že som veľmi spokojný aj ja," hodnotí výlet hlavný organizátor. Prípravy však neboli len ružové. Morálnu štátnu podporu ("keďže finančnú v súčasnom stave slovenskej ekonomiky ani nemožno očakávať") a neskôr aj osobnú účasť spočiatku prisľúbili zástupcovia ministerstiev kultúry i zahraničných vecí. Sľubovali, ako horúci zemiak si oficiálne pozvanie v rukách prehadzovali (vrátane ministra kultúry) a na poslednú chvíľu vždy odriekli aj spolu s narastajúcim počtom náhradníkov. "Keď raz niekto povie áno, potom nie, faxom potvrdí, že ide niekto iný, a potom, že nejde, asi to nesvedčí o najlepšej koncepcii," vraví Wimmer. Na programe, ktorý jeho súkromná spoločnosť pripravila, sa nič podobné neprejavilo. Všetko klaplo do bodky, o hudobné vystúpenia sa postaral huslista Dalibor Karvay, klavirista Daniel Buranovský a hráč na ľudové nástroje Drahomír Daloš, Rasťo Piško prevzal platinovú platňu za album Golden Piško II, pokrstil svoj nový zápisník parlamentného bufetára a všetci dokopy sa tešili z platiny za štvrtú sériu Stredoslovákov. Piaty diel pokrstili priamo na Sahare a početná karavána dodnes spomína na zážitky a svalové horúčky z hojdavej jazdy. "Bolo veselo a cestou na ťavách sa splnil sen, ktorý určite utkvie v pamäti všetkých. Krstiť CD pivom nad ťavou a v detvianskych krojoch - to Sahara ešte dlhé roky po nás nezažije," prorokuje Wimmer.

Saharským krstným otcom bol Adel Ellili, riaditeľ cestovnej kancelárie Kartago Tours, a zatiaľ čo meno jeho kolegu Kamela problémy nerobilo, sám sa stal potenciálne oslovovaným až po tom, keď sa ujala pomôcka v podobe filmovej rastliny, ktorá ešte nevečerala. Ranné vstávanie sa postupne skracovalo štýlom 6-5-4: približne o šiestej sa vyrážalo ku koloseu, o piatej na druhý deň k soľnému jazeru a napokon o štvrtej na letisko. Autor stredoslováckych textov Ján Snopko s humorom tvrdí, že sa na rána vždy tešil, a vážnym hlasom priznáva, že najväčšiu radosť mu urobila prechádzka na ťavách. Ako každému. Pre Štefana Skrúcaného, ktorý namiesto "klasickej čiernej zanedbanej krajiny známej z dokumentárnych filmov objavil kultivovaný sever Afriky, kam sa ešte niekedy veľmi rád vráti", práve Snopko píše pripité monológy. Zatiaľ sú hotové tri (prvý vyšiel na kompakte Do tankoch na Budapešť), a keď ich bude šesť, mali by sa objaviť na vianočnom trhu. Rovnako ako šiesta časť Stredoslovákov. Hrať opitého Slováčika je pre Skrúcaného relatívne vďačná úloha a poloha. "Na Slovensku je to dosť rozšírený koníček, naturelu a srdcu Slovákov veľmi blízky. Každý sa v ňom trošku vidí. Voľne však prechádzame od paródie na nemenovaného primátora a poslanca na figúrku pripitého Slováčika, ktorý má v tom momente pocit, že je najlepším politológom, kunsthistorikom, filozofom a všetkým ostatným," hovorí.

Drahomír Daloš, ktorého cez víkend čaká účinkovanie na stretnutí cimbalových kapiel v Habovke, cestuje s folklórom už asi 18 rokov a nepredpokladal, že v arabskom svete budú čisté hotely a bežné služby, na aké sme zvyknutí. Slovenský folklór si podľa neho miesto v africkom prostredí hravo nájde, lebo hudba je fenomén celosvetový. "Nestalo sa mi, že by som mal negatívny zážitok nikde vo svete. Hudba je skutočne o niečom inom ako politika," tvrdí. Fujaru si vie vyrobiť za týždeň, hoci to možno stihne iba preto, že týždeň preňho netrvá od pondelka do piatka a osemhodinový pracovný čas nepozná. Rasťo Piško už v Tunise bol a vedel, čo ho čaká. Napriek tomu mal radosť z jazdy džípmi po horskej Sahare a z nocľahu v púšti s ukážkou autentického folklóru. Len po krste mu zostal na dva dni piesok v ústach. Denníkom parlamentného bufetára načas odložil Rodinu Adamsovcov, lebo si chce od imitovania politikov chvíľu oddýchnuť ("aj keď sa nám jeden zase vrátil"). Keď sa dnes nevráti úplne, trúfne si imitovať aj toho druhého prezidenta. "Určite bude na to zrelý aj on." Zbierku platinových platní si rozšíril na šesť a jednu - za Piškoviny s Michalom Dočolomanským - mu Wimmer ešte stále dlhuje. Miro Noga s africkými zážitkami prepláva do pracovného leta. V auguste bude pri Prahe nakrúcať pokračovanie seriálu Ranč U zelené sedmy a už o pár dní naštartuje prípravu na Pevnosť Boyard. Minulý rok sa tomu bránil, teraz to ako súťažiaci prijal. Tvrdí, že mu to neprekáža, lebo je športový typ.

Hudobnej úderke imponoval extrém z oddychu na pláži do menej civilizačných oblastí. "Človek tam odhalil skryté zákutia inej kultúry a nachádzal svoje myšlienky, svoju filozofiu," vysvetľuje Daniel Buranovský. Iba ho na každom kroku mrzel mechanizmus butikov, v ktorých treba ceny handlovať a kde v turistoch vidia chodiace peňaženky. "Najradšej by som bol na tých najodľahlejších miestach. Preto som si sám vyšiel ďaleko do piesku, kde som nikoho nepočul a nevidel. Ocitol som sa na svete sám a bolo to krásne." Hneď po príchode pokrstil Buranovský v rodnej Banskej Bystrici svoje prvé CD s kompletom Chopinových balád a koncom júna ho tak vynesie na svetlo i v Bratislave. Od budúcej sezóny prijal pozvanie katolíckej univerzity v Južnej Kórei a bude prednášať hru na klavíri. Jeho mladý zverenec Dalibor Karvay sa pobral z bratislavského letiska do Viedne, kde na konzervatóriu študuje u slávneho profesora Borisa Kusnira. Život ide ďalej. Ale môže byť aj príjemné, keď sa aspoň na šesť dní jeho tempo spomalí.

DALIBOR HLADÍK